Prakticky som tu bola už polroka. Zistila som, že Jill je poriadne tvrdohlavá. Pár krát som to od nášho rozhovoru ešte s ňou skúsila prebrať, ale stojí si jednoducho za svojím. Istým spôsobom ju v tom Daniel podporuje, aj keď nie zámerne. Sám vie, že to je dôležité, ale ona si nedá povedať. Sledujem aspoň jej správanie. Viac sa začala zapájať do nejakých tých večierkov a podobne. A aj keď si myslí, že ma nechala samú na izbe, tak som niekde v úkryte pri nej. Alebo aspoň niekde na blízku a cez naše sukubie puto sledujem, či sa nevalí do nejakého maléru. Keby tu tak niekoho odrovnovala, tak mi nedá len Daniel poza uši, ale aj iný. Je až tak tvrdohlavá, že si vôbec na sebe nevšíma tie zmeny, čo jej to všetko prináša. Jednoducho ich ignoruje.
„Som rád, že ste sem prišli.“ Povedal Daniel s až nezvyčajným úsmevom na tvári. Boli sme tam ja, Matt, Sam, Alexis, Jill, Josh a ešte Sai a jeho brat Code, ktorý boli jeden démon a druhý upír. V podobnej zostave sme tu boli viackrát ale kvôli tomu, že sme mali malér, lebo sme sa pobili. Nie akože z hádky, ale tak z provokácie a dokazovania si niečoho. Ja som si zastávala svoju česť a Matt a Sam sa nás snažili dostať od seba, Jill a Alexis buď povzbudzovali, alebo sa zapojili tiež. To sa však mračil. Toto je asi prvý krát, čo sa na nás usmieva. Aj Sai bol z toho prekvapený ako ja. Určite aj ostatní, ale na tých som nevidela.
„Čo sme spravili tento krát?“ spýtal sa Code.
„Nič nič. Len mám pre vás takú peknú ponuku.“ Zasmial sa Daniel. „Posielam vám na taký dvojtýždenný pobyt na lyže.“ Saiovi skoro padla sánka na zem. Jill začala výskať ako malá, ale ja som už mala jedno v hlave. To akože idem robiť opatrovateľku štyrom upírom, jednej sakra tvrdohlavej sukube, a dvom démonom?
„To ti robíme až toľko problémov, že sa nás chceš takto zbaviť?“ zasmial sa Sam.
„Nie, ale ak sa vám to nepáči.“
„Nie, nie. Jasné. Berieme.“ Hovoril horlivo Matt. To som jediná, ktorej sa to zdá divné.
„Kedy odchádzame?“ spýtala som sa ja zatiaľ, čo sa už úplne všetci radovali.
„Zbalíte sa a môžete vyraziť.“ Povedal. Na to sa hneď všetci rozpŕchli. Ostala som tam s ním sama.
„Fajn. Vybaľ to.“ Založila som si ruky na prsiach.
„Čo?“ nechápavo sa spýtal a uhoľ pohľadom.
„Daniel. Poznám ťa. Čo je za tým?“ postavila som sa, že prejdem k nemu.
„Nič za tým nie je Suky. Myslel som, že ty sa budeš tešiť prvá, že sa môžeš z tadeto na chvíľu dostať a trochu prevetrať bary. Samozrejme diskrétne. Všetkým sa vám to zíde a trochu si hádam schladíte hlavy.“
„Fajn.“ Usmiala som sa, ale stále som ho trochu upodozrievala z niečoho.
Odišla som si na koľaj pobaliť si veci a vybrať nejaké tie teplé, keďže ideme do zimy. Jill mala porozhadzované všetky veci po celej izbe snáď.
„Čo si mám zobrať?“ spýtala sa ma a to som ešte ani dvere nezatvorila.
„No tak ideme na lyžovačku, tipujem niekam k mestu možno, takže niečo k tomu no.“
„Ale ja som ešte nebola na lyžovačke.“
„Nie?“ začudovala som sa.
„Nie.“ Pokrútila hlavou. „Od trinástich som tu na akadémií.“
„Aha.“ Povzdychla som si. „No tak hlavne teplé veci nejaké a zvyšok budeme musieť ísť kúpiť.“ Prezrela som si tú jej kopu vecí a všimla som si na jednej kôpke korzet, čo som jej dala pred mesiacom. „Ideš si ho brať?“ spýtala som sa jej.
„Samozrejme.“ Usmiala sa na mňa. Bola som rada, že sa jej páči. Bol to špeciálny korzet a musela som jej ho doupravovať na miery. Bol tvrdený takže ideálny na všetky situácie.
Prešla som ku svojej skrini a otvorila ju. Vytiahla som tašku a prezrela si veci, ktoré boli stále v nej. Prevažne práve teplejšie veci. Hodila som tam ešte pár svetrov a nohavice a viac som ani nemusela.
Vďaka tomu, že Jill a zvyšok sa dlho balili, sme na miesto našej dovolenky dorazili pred večerom. Tam už dávno slnko nesvietilo. A teplomer za oknom ukazoval mínus pätnásť. Upírom to bolo jedno, tí bežali hneď na svah. Jill bola schúlená pod dekou pri krbe a čítala si knihu. Moji démoni sa neviem kam vytratili. Asi išli s nimi na svah. Ja som sedela pri okne s čajom v ruke.
Bývali sme v priestrannej chate pri horách. Kúsok pod svahom bolo mesto, ktoré žilo asi z týchto kopcov a jazera vedľa neho. Inak som tu nič také nepostrehla, že by im niečo tak vynášalo. Postrehla som pár sekáčov, pár športových obchodov a jeden obchodný dom, ktorý asi za veľa nestál. Na kraji mesta bol jeden veľký hotel a niekoľko apartmánových domčekov.
Naša chata bola od nich ďalej. Asi kvôli istému súkromie a aj bezpečiu. Na svah sme to nemali ďaleko a bola tu lanovka, takže paráda. Išla by som hneď s chalanmi ale nechcela som tu Jill nechávať samú. Chata mala dve poschodia. Dole bola jedna izba, kde bývali tí dvaja bratia, obývačka, kuchyňa a malá jedáleň. Na hornom poschodí boli len izby a kúpelka s wéckom. Ja som mala izbu sama, Jill a Alexis mali izbu spolu, nejako sa skamarátili tak ma Jill vyšachovala mierne, vraj s ňou aj tak celý rok som na izbe, Matt mal so Samom, a keďže neostalo miesto pre Josha, tak spal dole pri tých dvoch na prístelke.
„Nad čím tak uvažuješ?“ vyrušila ma Jill. Zmätene som poklipkala očami a pozrela na ňu.
„O čom hovoríš?“ nechápala som.
„Už asi polhodinu si sa nepohla a stále pozeráš na ten štít.“ Sadla si vedľa mňa.
„Nie.. to sa ti len zdá.“ Usmiala som sa.
„Ešte stále sa ti nepodarilo...“ zakryla som jej ústa. Síce sme tu boli sami, ale bohvie, kde bol zvyšok a ako blízko mohli byť.
„Nie ešte nie. A áno možno som nad tým uvažovala.“ Šepla som. Dala som jej preč ruku z úst a napila som sa čaju.
„To ale nie je ako sa nechať zhodiť z dvadsať poschodovej budovy.“ Pokrútila hlavou.
„Ja viem.“ Na moju smolu, to videl Matt. Síce nerozumie tomu prečo, ale videl to. Odvtedy si ma vzal na mušku, a tak som si nemohla vyliezť len tak von oknom z Danielovej kancelárie, aj keď mi to predtým dovolil. Nechcela som odhaliť všetky svoje tajomstvá, aj keby pre Matta... ja neviem...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár