Hodila som ten kúsok vaty do koša a napravila si vlasy. Vyšla som z kúpeľne a pozrela sa na Matta ako tvrdo spí na posteli, ktorá len tak tak asi držala pokope. Náš výbuch emócií obstála ale aj tak lepšie ako roztrhané vankúše a matrac. Podišla som k nemu a prikryla ho. Bol stále nahý a nemala som odvahu ho obliekať. Musela som vymyslieť niečo, čo povieme, keď sa tu objaví zvyšok. Obdivovala som to, že dokáže spať. Mňa išla moja hlava priam roztrhať za to.
V tom mi zazvonil mobil. Natiahla som sa poň a zodvihla.
„Áno?“ ozvala som sa v ňom.
„Ahoj Suky.“ Začula som Danielov hlas z druhej strany.
„Čo potrebuješ?“ sledovala som unavene Matta ako spí. Ani ten telefón ho nezobudil.
„Potrebujem tvoju pomoc. Viem, že som ti povedal, že na misie nemusíš chodiť, kým sa teda pevne nerozhodneš či ostaneš, ale naozaj ju potrebujem.“
„O čo ide?“ postavila som sa a prešla k oknu.
„Ide o infiltrovanie sa do silnej skupiny démonov. Tvoria už priam skoro alianciu nejakú. Chceme vedieť, čo robia, čo zamýšľajú a potom sa uvidí.“
„Kedy mám odísť?“
„Pokiaľ sa ti dá tak hneď.“
„Dobre.“ Povzdychla som si.
„Suky? Si v poriadku?“
„Áno som.“
„Dobre... Premiestnim ťa tam.“
„Ešte by som potrebovala prv do svojej izby.“
„Dobre. Tak mi prezvoň, keď budeš pripravená.“ Povedal a zložil. Veci som si rýchlo nahádzala do tašky, teraz bolo jedno, či budú úhľadne uložené alebo nie. Vzala som papier do ruky a napísala som odkaz pre Matta. Chvíľu som ho držala v ruke a hľadela na neho. Nechcela som odísť. Vedela som, čo znamená to, že sa tam mám medzi nich infiltrovať. Už sa tak raz stalo a rok som sa potom dávala dokopy naspäť. Strašne to mení psychiku, hlavne keď je to tak jednoduché skĺznuť na tú zlú stranu. Položila som odkaz na stolík a pobozkala ho na líce. Do očí sa mi začali tlačiť slzy, ale snažila som sa ich zadržať. Všimla som si ako sa pomrvil, ako keby niečo tušil. Dokonca aj ruku za mnou natiahol, ale ja som odstúpila rýchlo od neho. Nemohla som ostávať už len nie preto, čo sa stalo. Jediné, čo Matta predo mnou zachránilo, bola tá jeho čiastočná pečať. Jeho city ma priam omráčili keď som ich pocítila vo vlastnej hlave. Naklonila som sa nad neho a dotkla sa znakov na jeho ramene, ktoré tvorili pečať. Pre ľudské oko bola neviditeľná. Nepotrebovali ju vidieť, len Sukuby, aby si dávali pozor na to s kým majú dočinenia. Sústredila som v sebe energiu a pečať uzavrela, aby sa mu nič nestalo, ak by sa ma vydal hľadať, čo bolo priam jasné. Dúfam ale, že pochopí, ak na neho zaútočím...
Prezvonila som Daniela.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár