Opatrne som sa posadila. Sedeli sme prikovaný v nejakej miestnosti. Oproti nám sa na nejakom kresle rozvaľoval dáky chalan ani nie starší od nás. Jednu nohu mal prehodenú cez operadlo a hlavu si opieral o jednu ruku. Pozorne nás sledoval. Lepšie povedané skôr mňa. Jeho pohľad mi bol až nepríjemný.
„Je veľmi zaujímavé keď narazím na mladučkú Sukubu.“ Povedal po hodnej chvíli ticha. V tom dnu vbehol ďalší a niečo mu zašepkal. Hneď sa narovnal, postavil a kreslo dávali niekam preč. Veľké dvere sa rozrazili ako keby silným prúdom vetra. Buchli sa až o stenu. Po chvíli dnu vošla... Suky! Snažila som sa skrývať, že ju poznám, ale nešlo sa na ňu pozerať s nevyvalenými očami. Tú energiu, ktorú som od nej pocítila ma až ohromila. Chalani to skrývali, ale ja som nedokázala. Čo sa to s ňou stalo? Veď je tu len pár dní.
„Ako je možné... že pošlem dvoch idiotov splniť primitívnu úlohu, ktorú by zvládol úplne každý, a miesto toho nemám ani tie informácie ale ešte štyroch zajatcov tu!“ povedala poriadne nahnevane. Nejaké dievča dobehlo za ňou ako keby nestíhalo jej kroku. Dalo jej dole červený plášť až po zem a starostlivo ho zložila. Suky mala na sebe obtiahnuté čierne nohavice, vysoké čižmy na opätkoch šedej farby. Ako vršok mala ako vždy korzet. Okolo krku mala zvláštny náhrdelník z kože skoro ako obojok ešte aj s príveskom. Čo ma najviac prekvapilo vôbec si neskrývala tetovanie. Priam kraľovalo tomu všetkému na nej. Bohužiaľ bolo o dosť väčšie ako keď mi ho posledne ukazovala. Bola tu len týždeň a bolo už o polovicu väčšie. Mala ho od pleca a prechádzalo jej už po rube ruky k prostredníku. Pre mňa priam desivo krásne tetovanie.
„Ja.. ja neviem...“ začal cúvať ten chalan, ktorý sa tam prv tak rozvaľoval. Ten, čo ho prišiel asi varovať, že ide, rýchlo zmizol. Asi som stihla žmurknúť, ale zrazu ležal na zemi a v ruke držala niečo čo odhodila. Priam som vyvalila oči, keď to skončila pred Alexis. Srdce! Dievča medzičasom zložilo kabát na to kreslo a rýchlo jej donieslo utierku. Vzala si ju od nej a utrela si ruku.
„Môžeš ísť. Postarám sa o to sama.“ Povedala nahnevane a dievča sa jej uklonilo a rýchlo išlo preč aj s jej kabátom.
Z tela chalan, ktorého zabila sa vzniesla duša. Jasne červené svetlo, v ktorom sa miesili pásiky modrej. Prešla k nej a ako ju vzala do ruky cez tú dušu prudko švihla rukou. Vyzeralo to tak, že z nej stiahla tú červenú a ostala čisto modrá. Dnu do miestnosti vošiel démon, až tak, že som ho skoro ani nepostrehla, lebo bol tak tichý. Mal rohy a nejaký zvláštny chvost.
„Čo s nimi?“ opýtal sa jej úplne pokojne.
„Týchto dvoch..“ ukázala na Alexis a Sama. „..vyhoď niekde ale podľa postupov.“ Povedala vážne a stále v ruke držala dušu. Pozrel sa na nás dvoch.
„A títo?“
„Potrebujeme predsa nových stážistov nie?“ uškrnula sa.
„S upíra spraviť démona nie je ťažké...“ uvažoval s ňou.
„Sukubu vycvičím.“ Povedal rozhodne a v tom pohla rukou a duša sa rozletela na mňa. Prešla mnou ako keby som tam ani nestála. Cítila som ju v sebe.
„Čo si to spravila!“ okríkol Suky Matt a chytil ma pevne za plecia. Cítila som ako sa vo mne hýbe a chodí mi snáď hore dole celým telom.
„Niekoho budeš musieť naučiť pokore.“ Povedala Suky a otočila sa na odchod.
„S veľkou radosťou Deire.“ Usmial sa priam nadšene chalan.
„Keď vstrebe dušu, priveď ju ku mne.“ Povedala štýlom akože len tak mimochodom. Ako mohla len tak odchádzať! Poslala mi do tela dušu, čo mám s ňou robiť?! Zrazu ako keby ma niekto buchol do ruky.
„Ah..“ chytila som sa za ňu a zvalila sa na zem.
„Jill.. si v pohode?“ pýtal sa ma hneď Matt.
„Ja.. neviem..“ Udrelo ma to do tej ruky, kde som mala ranu. Mala som pocit, ako keby sa zhoršila, ale po chvíli sa začala liečiť.. sama! Démon zavolal niekoho a tí začali odvádzať Sama a Alexis.
„Kam ich beriete?“ opýtal sa Matt ale na to dostal päsťou.
„Pokora.“ Povedal démon s úsmev. „Ju berte k Deire.“ Povedal a už ma ťahali preč.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár