Teraz už bolo jasné, že tak či onak sa z tadeto budem musieť na trvalejšie odsťahovať. Toto by bol prvý prípad, s ktorým by mohli nejako spájať ak by sa o to pokúšali. Ale iba ak by sa to dostalo von. Videla som, že sa pokúša z tadeto dostať. Minule som mu však pokazila zadné dvere pre prípad, že by chcel ujsť. Zvrtol sa a ja som zastala od neho na pár metrov a len sa usmiala. Hľadel na mňa a strach som mu priam videla na očiach. Sršal z jeho tela a moja démonická duša z toho priam jasala. Milovala som ten pocit, keď sa ma niekto bál. Keď bol na smrť vystrašený. Bola škoda, že som sa s ním nemohla tak pohrávať ako s ostatnými a užívať si ten pocit. Na to tu bolo až príliš rušno. Spravila som to tak ako som to akurát nemala rada, zastrelila som ho. Obvykle si s tým nerobím starosti. Spravia to sami, ale teraz. Teraz na to nebol čas.
Otočila som sa a pozrela som sa, čo tam vyvádza Sam. Zrazu preletel popri mne, až pukla stena. Zamračila som a pozrela som sa na to, čo ho sem odhodilo. V strede miestnosti stál nejaký chlap a až príliš sa usmieval. Ďalší cvok. Super.
V tom momente mi prišlo ľúto tých troch, tak som sa rozhodla, že im pomôžem. Odložila som zbraň a pomohla som Samovi vstať. Mal ranu na hlave, ale ako upírovi mu to vôbec nevadilo. Len sa trochu zapotácal a už išiel normálne.
„Máš plán?“ opýtala som sa ho.
„Som vraj amatér. Tak navrhni ty niečo.“ Zavrčal na mňa. Všimla som si, že sa postaral o všetkých ľudí, čo by mohli robiť problémy. Ostal len ten cvok.
„Fajn. Ber si tých dvoch so sebou a ja zabavím cvoka a padáme.“
„Rýchle a efektívne.“ Strčila som do neho nech si pohne. Z vrecka som vytiahla také kovové násadby na prsty, boli to vlastne kovové dlhé ostré nechty. Mohla som vystrčiť len svoje, ale to nemá taký efekt ako by sa mi občas páčilo. Chcela som to skúsiť prv po dobrom. Nechala som si zjaviť svoje tetovanie na ruke, ktoré bolo teraz schované a použila som svoj skrývaný neľudský šarm. Ak je cvok ako si myslím, ani nebudem pazúry potrebovať. Prešla som k nemu a uprene mu hľadela do očí. Chcel sa po mne zahnať ale ja som pritvrdila a on sa prestal hýbať. Len sa začal priblbo usmievať a tak sa nejako uvoľnil. Musela som uznať, že som nedúfala, že je to až taký blb. Vôbec nebol problém sa dostať k jeho mysli a zasadiť tam semiačko blbosti. To ako keď sadíte plevel do plevelu.
„To si ako spravila?“ nechápal Sam.
„Choď si sadnúť do rohu a nech už o tebe nepočujem.“ Sykla som do neho. Zosmutnel a zvesil plecia. Odišiel do rohu presne ako som mu povedala. Prešla som k tomu dievčaťu a odpútala ju. Rozbehla sa hneď k Samovi. Porozhliadla som sa po miestnosti. Ešte v živote po nejakej akcií nezostal taký neporiadok a toľko ľudí mimo.
Prešla som k nemu a pomohla mu vziať Matta. On ho podoprel z jednej strany a ja z druhej.
„Čím si tu?“ opýtala som sa ho. Ostal ticho. „Len mi nehovor, že si sem bežal.“ Šepla som.
„No.“
„Paráda.“ Pomohla som mu dostať Matta von a dievča išlo pomaly za nami. Ja som mala auto neďaleko zaparkované. Došli sme až k nemu a to dievča a Matt sa posadili dozadu. Ja som si sadla za volant a Sam vedľa. Naštartovala som a mierila preč od toho komplexu.
„Kde vás vyhodím?“ opýtala som sa ich.
„Ja som Alexis.“ Povedala veselo dievča. Prevrátila som očami.
„V meste stačí.“ Povedal Sam a usmial sa na Alexis.
„Do mesta už nejdem. Vyber niečo iné.“ Povedala som a vyletela na diaľnicu a mierila smerom od mesta.
„Nedodržuješ rýchlosť.“ Povedala Alexis a videla som v spätnom ako sa rýchlo pripútala a drží sa dverí.
„Tak v najbližšom meste.“ Povedal Sam a tiež sa pripútal. Chcela som mu na to niečo povedať, ale v tom som si všimla ako nás sleduje auto. Väčšina áut mi šla z cesty a rýchlo som ich míňala ale toto sa snažilo držať krok so mnou. To sa mi nepáčilo.
„Držte sa.“ Povedala som im. Sam sa obzrel a tiež si všimol to auto. Začali sme mu unikať, ale stále sa nás držalo. Nevedela som sa ho nijako zbaviť. Sam začal niekam volať a v tom sme vleteli do portálu. Neviem, kde sa tam zjavil. V jednej sekunde tam bol a v druhej nie. Prešli sme cezeň a ja som musela silno brzdiť, aby sme nevleteli do steny. Ocitli sme sa v nejakej garáži.
„Kde to sme?“ vyletela som na neho.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár