Zobudila som sa na strašný zápach. To si zas Nelly zívla. Zápach, že ma až nadrapilo na zvracanie. Posadila som sa a poškrabala ju za uchom. Prevalila sa na chrbát a prosebne zakňučala. Usmiala som sa a začala ju škrabať na bruchu. Jej typický prejav radosti - pokyvkovanie nohou - ma donútil ešte chvíľu jej robiť radosť. Ale potom som už naozaj musela vstávať. Odtrepala som sa do kúpeľne. Umyla som si tvár a nejako obstojne sa učesala. Potom som vošla do kuchyne. Prv som dala Nelly do misky jej oblúbené žrádlo a až potom otvorila skoro prázdnu chladničku. Vybrala som z nej zbytky salámy a nejaký ten syr, z chlebovníka rožok z pred pár dní a sadla som si na zem k Nelly. Niečo som ujedla z toho a kedže bolo jasné, že Nelly čumí a slintá, tak som jej dala zbytok. Pomľaskala a odišla preč. Nevedela som, čo idem robiť a tak som tam zastávala ďalej sedieť. Po nejakej dobe som zacítila nejaké šklbanie a po chvíli ťahanie. Nelly mi dala vodítko do ruky. Postavila som a a išla som sa prezliecť. Potom mi Nelly doniesla aj tenisky a tak som sa obula. Zapla som ju na vôdzku a už ma viedla von. Prešli sme pár schodmi a vyšli von medzi ludí. Nelly vie, že ja nemusím veľmi ludí, tak ma viedla ďalej.
Po chvíli som už nepočula hukot áut a ciest, ale spev vtáčikov, žblkanie potoka a cítila slnko na pokožke. Nelly sa so mnou prechádzala po mäkučkej tráve...povzdychla som si...keby som to tak mohla vidieť....pomyslela som si.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár