„Ideme strážiť mesto, prezleč sa.“ Povedal narýchlo Henry, keď mi vtrhol do izby. Ešte šťastie, že som mala okolo seba omotaný uterák. Nepýtala som sa na dôvod, ani som mu nevynadala, že mi tak vletel do izby, keď počul, že som bola v sprche. Rýchlo som sa vrátila do kúpeľne, bleskovo si vysušila vlasy a išla obliecť čierne veci – tričko s rolovateľným golierikom na zakrytie tváre, krátkym rukávom, čierne nohavice, rukavice po lakte, na pás kapsičku a okolo nohy puzdro na zbraň. Vlasy som si vypla do vysokého copu a obliekla som si ešte čiernu mikinu. Zbehla som dole a tam mi už Miley podávala zbrane Kely. Ona s nami nešla. Išla som ja, Henry, Roma a Ran. Teraz mi bolo jasné, že keby som ja mala partnera, tak by nešiel Henry a keď som videla u Miley jej ustráchaný pohľad ma to duplom zožieralo.
„Čo sa vlastne deje?“ opýtala som sa ich, keď sme vyšli von pred vilu.
„Lovci.“ Povedal Henry. Pobrali sme sa tichým upírskym behom cez les a vybehli sme pri mojej škole. Mohlo byť tak jedenásť hodín, takže von už nebolo ani nohy. Doskočila som do parku a rozhliadla sa tam. Nikoho som tam nevidela. Henry stál hore na budove a rozhliadal sa tam. Naznačil mi, že mám ísť ďalej a on to obehne.
Akurát keď som sa chcela rozbehnúť som počula ako niečo zašuchotalo. prudko som odskočila do koruny blízkeho stromu a pozerala sa na miesto, z kade to vyšlo. Počkala som pár minút, a keď sa nič neozvalo, rozhodla som sa, že pôjdem na miesto, kde sa mám stretnúť z Henrym. Keď som však zoskočila zo stromu ma niečo chytilo a prudko oň buchlo. Zavrčala som do toho ale ten niekto mi chytil ústa.
„Pst, Maya.“ Šepol. Pozrela som sa na neho. Pustil mi ústa.
„Zack? Čo tu robíš?“ znova mi ich chytil.
„Čo si nerozumela pod tým pst?“ sykol do mňa.
„Musíš odísť z tadeto a vrátiť sa do vily. Rozumieš? Je jedno koľko je vás von. Nesmieš ísť za nimi. Musíš sa vrátiť. Rozumieš?“ hovoril rýchlo. Pokrútila som hlavou, že to nemôžem.
„Musíš!“ zavrčal. Pokrútila som hlavou.
„Fajn. Zabezpečím ti ochranu na pár minút. Dostaň domov koho chceš, ale máš na to.... päť minút, aby ste tam prišli. Rozumieš?“ zavrčal nervózne. Prikývla som. Pustil ma.
„Čas beží. Pohni si.“ Povedal a zmizol. Nepremýšľala som nad tým rýchlo som sa rozbehla za Henrym. To mi zabralo minútu, kým som ho našla. Prudko som ho strhla bokom.
„Musíme do vily.“ Povedala som.
„Musíme ostať tu. Veď chránime mesto.“ Nechápavo na mňa hľadel ale to som ho už ťahala preč.
„Musíme do vily. Ver mi.“ Povedala som naliehavo. Chvíľu váhal ale nakoniec zvolil. Ešte sa pokúsil dovolať Ranovi ale nedvíhal.
„Nemôžeme ich hľadať. Máme už len tri minúty.“ Povedala som počas behu.
„Stále nechápem.“
„Ver mi.“
Presne ako ubehlo päť minút sme prekročili prah vily.
„Prečo ste sa vrátili?“ pýtala sa Miley, ale hneď objala Henryho.
„Neviem, spýtaj sa Mayi. Ťahala ma z tade preč ako keby šlo o život niekomu tu.“ Objímal ju. Miley na mňa spýtavo pozrela. Prv som skontrolovala, kto nás môže počúvať. Boli v zasadačke, lebo bolo ticho. A iní išli niekam inam strážiť miesta.
„Niekto ma varoval. Vraj sa mám do piatich minút dostať do vily.“ Povedala som len. Nechcela som spomínať Zacka. Nevedela som, akú úlohu v tom hrá. Vlastne v čom vôbec hrá?
„Kto?“
„Neviem. Nevidela som ho. Len ma varoval, že mám päť minút na to, aby som sa dostala do vily. Stále opakoval, aby som tam bola presne, že nesmiem ostať v lese. Ale podľa pachu to nebol lovec, ale upír.“ Ostali ticho.
„Ranovi sa neviem dovolať.“ Povedal Henry. „Mali by sme ísť za nimi.“ Dodal.
„Nie.“ Povedala rozhodne Miley. „Ak niekto varoval Mayu, tak tu ostanete.“
„Počkajte vy tu dole kým sa vrátia. Maya, poď so mnou hore.“ Ozvala sa mama od schodov. Stuhla som. myslela som si, že nás nepočuje. Oni dvaja automaticky prikývli a keď sa mama pobrala hore som ja išla pomaly za ňou.
Vošli sme do mojej izby. Zatvorila za mnou dvere.
„Kto ťa varoval?“ opýtala sa ma. „Neboj sa. Tu nás naozaj nik nepočuje. Nik sa to nedozvie.“ Povedala vážne. S ňou som nebola zvyknutá na takéto debaty.
„Upír.“
„Kto?“
„Zack.“ Pod jej pohľadom som zmäkla. Nemohla som jej zatajovať veci.
„Ten, s ktorým si tancovala?“
„Áno.“ Sklopila som pohľad. Podišla ku mne, chytila ma za bradu a vrátila mi môj pohľad naspäť k nej.
„Vieš kto to je?“ spýtala sa prísne.
„Nie.“
„Dobre.“ Povzdychla si a pustila ma.
„Kto... kto to je?“ odvážila som sa spýtať.
„Nepatrí do žiadneho klanu. Dalo by sa povedať, že je to rebel.“ Pousmiala sa nad tým. „Lenže stala sa taká vec, že teraz nemôžeme dôverovať ani upírom. Niektorí sa postavili proti nám, rovnako aj niektorí Lykani. Na druhú stranu zase niektorí lovci stoja na našej strane.“
„To prečo?“ prekvapene som na ňu pozrela.
„Evidentne neboli spokojní na svojich miestach a nebavilo ich chrániť si vlastné miestočko a hlavne piť z fľaše.“ Zamračila sa. „Nikomu o tom nehovor. Hlavne nespomínaj Zacka nikde. Ak sa objaví v meste, je tu na vlastnú päsť. Nebav sa s ním.“ Povedala prísne a naklonila sa ku mne. „Dúfam, že si pamätáš, čo sme ťa učili dodatočne k ohňu.“ Šepla.
„Áno.“ Šepla som. „Počkať.. dúfam, že to nechcete skúšať aj na ostatných.“ Povedala som vystrašene.
„To ešte neviem. Nebolo síce správne, že sme to skúšali prv na tebe, ale ty si náš poklad a musíme si ťa chrániť, dúfam, že to chápeš.“
„Nevadí mi to, ale... neskúšajte to aspoň na Miley a Henrym.“ Povedala som prosebne. Na chvíľu sa zamyslela.
„Dobre. Poviem to otcovi. Ale rovnako ako to predtým aj toto si nechaj pre seba.“ Povedala a odišla.
Zničene som sa posadila na zem. Zack sa mi páčil. O tom nebolo pochýb. Nemyslela som si, že by sa to mohlo takto zvrtnúť. Nechcela som ho takto stretnúť a nechcela som od mami počuť, aby som sa s ním nerozprávala ak ho stretnem. Mala som na neho toľko otázok. Po dnešku ešte viac.
Sedela som tam ešte pár hodín. Nad ránom mi prišla do izby Miley. Postavila som sa hneď.
„Roma a Rana našli mŕtvych.“ Povedala nešťastne. Ostala som v šoku. Keby som nenašla Henryho... Prešla ku mne a objala ma. „Ďakujem.“ Šepla.
„Za.. čo?“ nechápala som.
„Že si našla Henryho.“ Zašepkala a odišla preč. Čo sa ale udialo v meste? Pozrela som sa na hodinky. Bol čas ísť do školy. Prezliekla som sa do riflí, tričko s trojštvrťovým rukávom a mikiny s krátkym rukávom, pod prsia a s kapucňou. Vlasy som si nechala tak ako som mala. Zbalila som si veci a okolo krku som si zavesila veľké slúchadlá na počúvanie hudby.
Zišla som dole a počkala, kým mi Miley nadelí raňajky. Nemala som veľmi chuť jesť, ale keď som zacítila tú lahodnú vôňu ľudskej krvi, som to vypila ako nič.
„Do školy ťa zaveziem.“ Povedal Henry. Pozrela som sa na neho. Už bol pripravený. Postavila som sa a rozlúčila sa s Miley. Bez slova sme vyšli von a nastúpili do pripraveného auta.
Keď sme boli v polovici cesty som sa odvážila prehovoriť.
„Čo sa im stalo?“
„Napadlo ich nejaké zviera.“
„Nejaké?“
„Neviem presne, čo to mohlo byť. Tvoj otec tvrdí, že to bol vlkolak, ale neverím, že by ich premohol jeden vlkolak. Na to boli až príliš dobre cvičení.“
„A ste si istí, že to bol jeden?“
„Áno.“ Odmlčal sa. Ja som sa radšej ďalej nepýtala.
Zastavil pred školou. Ešte mi povedal, aby som si dávala pozor a potom odišiel. Odišla som do triedy a posadila sa na svoje miesto. TJ má prísť až na tretiu hodinu. Všimla som si, že chýbajú ešte dve dievčatá. Nepokladala som to ale za nejako extra dôležité.
Tri hodiny sa vliekli ako ešte nikdy. Keď nastala veľká prestávka som si dala veľké slúchadlá na uši a vybrala sa prejsť po škole a potom do jazykovej učebne. Chodba bola prázdna, lebo všetci boli v bufete. Sem tam som si všimla nejakých študentov niekde stáť a rozprávať sa. V tom mi udrela istá vôňa do nosa. Zahľadela som sa pred seba a ostala stáť ako socha. To hádam nie....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár