Akurát sme cestovali z exkurzie z biológie. Biológ, ktorý nás dostal na starosť do konca roka, nás zobral do zoologickej záhrady, kde sme dostali jedinečnú „úžasnú“ ponuku. Pomáhali sme upratať klietky po zvieratách. Pre mňa to bol asi najhorší zážitok zo školy. Nemám nič proti zvieratám, aj keď oni ma nemusia, ale ten zápach bol neskutočný. Asi tak by sa dal opísať aj zápach vlkolaka.
Pre radosť všetkých, sme sa už konečne vracali domov, ale každý z nás stále mierne zapáchal od toho.
„Dúfam, že niečo podobné už nikdy robiť nebudem. Chodím rád do ZOO ale toto...“ zafrflal TJ. Pozrela som sa na neho a prikývla. Síce som nikdy v ZOO nebola, ale nepredstavovala som si takto prvú návštevu.
„A čo sa ty tak stále usmievaš?“ podozrievavo sa na mňa pozrel.
„Ale tak vieš...“ pokúsila som sa potlačiť úsmev, ale nepodarilo sa mi to.
„Jáj ty... stále myslíš na neho čo..“ zasmial sa a ja som len prikývla a zadívala sa von.
Minulý týždeň v piatok sme sa s Lizy vybrali tancovať. Síce sa ma snažila spovedať aký mám objav, ale snažila som sa držať jazyk za zubami. Dlho to nevydržalo, pretože okolo jedenástej večer sa tam zrazu zjavil Zack s partiou. Keď som ho z pódia, kde som práve s Davom a Lizy tancovala, zbadala, skoro som z neho aj spadla. Lizy to rýchlo pochopila a už ma tískala dole, keď videla, že ide tancovať a jeho partia ostala pri bare. Nesmelo som k nemu zišla, a keď ma zbadal, sa začala tak nádherne usmievať, že sa mi začali aj kolená podlamovať. Došla som k nemu a pozval ma do tanca. Tancovali sme spolu na pár pesničiek a bolo to viac než dokonalé. Priznám sa, chcela som sa trochu predviesť pred ním, a tak som tancovala nacvičené choreografie, ale on s tým nemal vôbec problém. Chytal sa snáď na všetko a vyzeralo to tak, ako sme to nacvičovali spolu.
Pri jednej pesničke som už mala dosť odvahy a aj som sa ho dotkla a pritiahla si ho viac k sebe. Trochu som provokovala a potom som chcela odísť aj keď pesnička pokračovala, ale on ma chytil za ruku a pritiahol si ma naspäť k sebe tak blízko a ďalej tancoval. Nakoniec ma zaklonil a po chvíli prudko vystrel naspäť a naše pery sa dotkli. Možno na sekundu, alebo dve, ale bolo to niečo úžasné. Potom ma pozval na drink a rozprávali sme sa pri bare, kým...
Z myšlienok ma prebral neznámy pohyb v lese. Nebol to monotónny pohyb za oknom, ale niečo sa v lese pohlo. Nebola to dokonca ani lesná zver, ale niečo väčšie.
„TJ.. asi..“ nestihla som to dopovedať a šofér prudko zabrzdil a za tým nasledoval náraz.
Chytila som sa za hlavu a poobzerala sa okolo seba. Drgla som do TJa.
„TJ...“ šepla som. V tom som si uvedomila koľko krvi cítim naokolo. Prestala som sa hýbať aj dýchať. TJ sa prebral.
„Čo.. to sakra...“ šepol a posadila sa normálne. „May... všetko v pohode?“ chytil ma na za rameno. „Čo sa stalo?“ poobzeral sa. „Do niečoho sme narazili.“ Pozrel sa znova na mňa. „May... v pohode?“ spýtal sa znova ustarostene. „Potrebujem tvoju pomoc.“ Šepol.
„Nemôžem dýchať...“ šepla som. „Veľa...krvi..“ začínalo ma páliť hrdlo.
„Fajn...to sa zariadi...“ poobzeral sa a zrazu popred mňa švihol prudko rukou a rozbil nalomené okno vedľa mňa. Sklo sa zosypalo na zem a moje kolená a dnu sa vhnal vetrom čerstvý vzduch. „Lepšie?“ opýtal sa a pohladil ma znova po pleci. Prikývla som. „Tak, aká je situácia v autobuse?“
„Všetci sú v bezvedomí, ale len ľahko... ale... vodič je mŕtvy asi.“
„Do čoho sme mohli naraziť?“ opýtal sa a vyklonil sa do uličky. Ja som sa pozrela cez rozbité okno von a v tom som zbadala asi príčinu nárazu.
„Vlkolaci.“ Povedali sme obaja priam naraz.
„Musíme ochrániť autobus.“ Povedal TJ a ja som prikývla. Vyliezli sme tým rozbitým oknom a už pred nás jeden skočil. Zahnala som sa a päsťou mu zlomila pár rebier. Hneď s kňučaním odskočil. Priskočili však ďalší a za ním ešte traja. Nahrbila som sa zúrivo zavrčala na nich. Pri mne sa zjavil obrovský vlk, TJ. Bol naježený a pripravený brániť.
Pustili sme sa obaja, ale nešlo to podľa našich plánov, pretože sa do toho pridali ešte aj lovci.
„Odlákam ich.“ Šepla som pri ňom a rozbehla sa preč. Ostane tak na ňom len jeden lovec. Toto podľa plánu išlo. Vlkolaci sa bezhlavo rozbehli za mnou. Tam sa však môj plán končil. Nemala som šancu proti piatim vlkolakom. Nevedela som presne ani kam mám bežať. V týchto lesom som ešte nebola. Snažila som sa kľučkovať a zatiaľ niečo vymýšľať, ale zrazu ma jeden preskočil a ja ako som odskočil ma ten za mnou chytil zubami za ruku a hodil ma o zem. Pridržiaval ma tak a druhý sa mi zahryzol do nohy. Skríkla som od bolestí. Začali ma trhať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár