Dnešný deň som začala príjemnou prechádzkou popri rieke Daugava. Rozhodla som sa ísť opačne, ako kážu turistické príručky. Ďalej od centra mesta, preč od typických pamätihodností. Musím sa priznať, že to bola naozaj dobrá voľba.
Keďže som vlastne nemala žiadny konkrétny cieľ, išla som kam ma nohy zaviedli. Prešla som okolo areálu, kde sa dnes nachádza veľa malých firiem, obchodíkov, či galéria a rozmýšľala, čo tam asi tak mohlo byť v minulosti. Nespočet malých aj veľkých budov ma uchvátilo svojou architektúrou.
Takisto som zistila, že tunajší ľudia sú naozaj pyšní na svoju vlasť. Dôkazom toho je takmer nekončiace množstvo štátnych vlajok, ktoré možno pozorovať na budovách mesta. Či už sú to nové administratívne budovy, historické stavby, alebo takmer rozpadnuté, typicky severské drevenice, nájdete ich na každom kroku.
Ďalšia vec, ktorá ma dostala je fakt, že stavby okolo ktorých je lešenie tu nápadito prekrývajú akési plachty, ktorých grafická úprava ukazuje okoloidúcim budúci vzhľad danej budovy. Vôbec to teda nepôsobí rušivo, práve naopak. Podarilo sa mi počas dnešnej prechádzky natrafiť hneď na 4 takéto miesta. Palec hore
A vedeli ste, že ak zavítate k miestnej opere a rozhodnete sa oddýchnuť si v blízkom parčíku, vaše posedenie vám spríjemní jedna z mnoha árií hrajúcich pred vchodom. Tieto malé detaily dávajú návštevníkom mesta, ale aj domácim obyvateľom možnosť vychutnať si kultúru priamo počas prestávky v parku. Je to skvelý nápad, určite sa tam ešte počas mojich prechádzok vrátim.
Momentálne sedím v jednej z konferenčných miestností hotela Mercure a čakám na začiatok konferencie o LGBTQ hnutí v Centrálnej a Východnej Európe. Hneď pri príchode do miestnosti ma na obrazovke privítal trefný obrázok dievčatka stojaceho so zdvihnutou päsťou, vedľa ktorého sa pýši nápis - A woman's place is in the Revolution.
Táto konferencia bude trvať dva dni, pričom dnešné večerné zahájenie obsahuje príhovor od organizátorov Europride z lotyšskej LGBT organizácie MOZAIKA, prednášku od ukrajinskej ľudskoprávnej aktivistky Anny Dovgopol, a nakoniec prebehne diskusia. Som zvedavá, čo všetko budeme preberať. Ďalšia a väčšia časť tejto konferencie prebehne zajtra, v čase od 9:00 do 16:00. Už sa teším...
... Takže, konferencia pre dnešný deň skončila a moje poznámky sú ozaj rozsiahle. Ľudskoprávnej téme sa budem špecificky venovať v samostatnom blogu, ktorý napíšem pre Amnesty International (vďaka ktorej tu môžem byť.) Tento blog napíšem až po skončení celého týždňa, keď budem mať za sebou všetky možné workshopy a akcie. V neposlednom rade aj samotný Pride pochod, ktorý sa bude konať v sobotu.
V skratke snáď len toľko, že aj keď to na Slovensku nemáme ani zďaleka jednoduché, môžeme byť radi, že sa posúvame vpred. Sama som bola prítomná na 3 Bratislavských Pride pochodoch. Každým rokom môžem sledovať posun k lepšiemu, väčšiemu, priateľskejšiemu, a hlavne bezpečnejšiemu priebehu celej akcie. Pamätám si, ako mi pred pár rokmi pristála ani nie meter od nohy dymovnica, ktorú do nášho davu hodil jeden z oponentov. Pamätám si, ako na nás nenávistne hľadeli, ako kričali, ako sa nám vyhrážali. Ale už je to lepšie. Minulý rok sa medzi nami nachádzali aj mladé (tradičné) slovenské rodiny s deťmi, dôchodcovia, proste rôzni ľudia, rôznych kategórií.
Aj preto mám v srdci nádej, že naši východní susedia sa raz dočkajú dňa, kedy ich Pride pochod bude bezpečnejší, väčší a priateľskejší. Je to len pár dní čo sa hŕstka asi 300 odvážlivcov (chránená 2000 policajtmi) prešla popri rieke Dneper. Zdá sa to málo, zdá sa to nepochopiteľné - ten nepomer. Bohužiaľ, realita je taká a aj v čase vojny, napriek všetkým prekážkam, sa našim ukrajinským bratom a sestrám podarilo zorganizovať takúto akciu. Želám im veľa síl do budúcna.
It does get easier, it does get better!
Treba vydržať, treba bojovať.
S pozdravom
Vaša Zuzka
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár