... Nevadí mi, že obzeráš sa za inými, veď spolu aj tak nič nemáme, nevadí mi, že nechodíš na čas keď sa máme niekde stretnúť, aj keď niekedy meškáš aj pol hodinu, nevadí mi, že ma nikdy nepotešíš nejakým malým darčekom, nevadí mi, že ruže nosíš častejšie svojej mame ako mne, ale vadí mi že nemáš dôvod na život...
Vyrástli sme veľmi rýchlo a keby som Ťa nemala ktovie aký by som mala teraz charakter, Ty pomáhal si mne a ja zas Tebe, Ty si ma naučil, čo je to láska, pamätáš si ešte tie chvíle keď pre nás neexistoval okolitý svet? Vtedy sme boli šťastní, a aj keď nie vždy všetko išlo tak, ako sme chceli, povedal si mi, že to bude lepšie. Osud však neurobil vtedy fotky a mi nemáme obrázok z nášho detstva, Ty ukázal si mi cestu, na ktorej boli predtým prekážky, no teraz sa akosi vyparili a ja mohla som sa pohnúť ďalej. No Ty si bol ku mne aj tak niekedy zlý a ja Ti za to ďakujem, a vieš prečo? Lebo to bola cesta ku mojej terajšej osobnosti...
Dnes sa však už na Teba pozerám inak, možno kvôli tomu, že som zavrela moje brány pred Tvojou osobou a možno kvôli tomu, že už ma nepoznáš tak, ako kedysi... Niekedy, keď sme sa stretli takmer si ma objal a usmial si sa na mňa, aj keď Ťa niečo trápilo, a teraz? ani sa len na mňa nepozrieš. Hovoríš iným, že zmizla som z Tvojho života a ja nemám byť na Teba nahnevaná? Viem, aj ja Ti venujem menej pozornosti ako dakedy, ale ešte si neodišiel úplne z môjho srdca... Ktovie, možno tam už zajtra nebudeš...
Po pár dňoch vraciam sa k myšlienke na Teba, ale len preto, že chceš moju najlepšiu kamošku...
...a dnes s odstupom času viem, že život zariadi veci tak ako ja cítim srdcom vo vnútri môjho zmýšľania (prípadne ja)...
koniec...toto ma uplne dostalo...ani nevidim na to co pisem bo mam uplne zaslzene oci...neboj aj mne sa to stalo....a teraz mi je to luto...uz nemozem dalej citat....
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.