Keď tu zrazu, pri mojom otáčaní na druhý bok, počujem neznudený škrekot. Čo škrekot, to bol normálne vreskot ako zmyslu zbavený malej osoby tak do 8 rokov ženského pohlavia! Hmm, toto nie je taký ten bežný ranný škrek, ktorý sa vyskytuje pravidelne na našej uličke, kde je vekový priemer veľmi blízko pri vekovej hranici niekoľko rokov nad nulou...Hovorím si, čo našla mŕtveho bráška tá naša suseda, zlomila si nohu alebo, nebodaj, chce vyskočiť z okna?
Niečo neidentifikovateľné to vrieskalo ďalej babke, ktorú asi zrejme vyviedla z miery, pretože tá začala vrieskať tiež. Ba čo vrieskať! Najprv lomcovala bezmocne rukami, potom sa spamätala, začala utekať (už tiež zmyslu zbavená) dokolečka, potom sa jej nejaký zmysel vrátil a začala všetkým naokolo vykrikovať, že šak u susedov HORí, nech s tým, preboha, dačo robia!
Moje pretáčanie sa na druhý bok skončilo neslávne, lebo už boli z tohto nečakaného "ruchu" všetci hore, tak som sa šla pozrieť na balkón (odkiaľ máme vždy dokonalý výhľad na všetky činnosti susedovcov rôzneho druhu počnúc seansami končiac smažením šniclí), čo sa robí.
Musím uznať, že ten pohľad bol zaujímavý. Ako prvé ma upútali zástupy babiek poukladané aj so zloženými bicyklami okolo nášho domu v okruhu desiatich metrov vždy pripravené s nákupmi, motykami, hrablami a hasiacimi prístrojmi. Každý, kto išiel okolo sa z povinnosti vždy zastavil a pridal sa k tomuto nevídanému divadlu. Potom som si medzi nimi všimla starostu v trenkách, suseda v trenkách, dedka v pyžame, otca a pár neidentifikovateľných začmudených deciek. Suseda revala, sused behal. To malé osemročné škriekalo ešte stále, aj keď už len z posledných síl, lebo zachrípnutie bolo zrejmé.
Ten pohľad mi fatk prišiel komický a zabite ma, začala som sa rehotať. Chcela som sa ich spýtať, či nechcú pukance alebo tak niečo, šak nech pomôžem.
Ďalej som uvidela susedovie chalupu v obrovskom kúdeli čierneho dymu valiaceho sa z podkrovia, okien, dverí, komína, vyhorenej obrovskej diery strechy, no vlastne z každej diery v ich dome. K tomu nejaký ten obrovský plameň a už som len čakala, kým príde Markíza alebo čo.
Krik pokračoval, stres narastal, agresivita okolitých stúpala. Pár aktívnych účastníkov si povedalo, že by bolo azda fajn zavolať hasičov. Po niekoľkých minútach neúspešného dohadovania, kto teda zavolá, to dedko zobral do vlastných rúk a privolal ich. Dym sa valil ešte silnejšie, všetko začalo tlieť a rozpadať sa.
To už prišiel aj nájazd TV pohody, ktorá začala všetko akčne nakrúcať s čestným dovolením pána poškodeného, ktorý ich srdečne priviedol na miesto činu.
Minúty ubiehali, hasiši nechodili, dom horel. Keď už bolo hore skoro kompletne všetko zhorené a oheň sa púšťal o poschodie nižšie, hasiči našli náš zapadákov a dofachčili na hneď troch autách aj s náčelníkom na štvrtom. Začala sa akcia ako sa patrí.
Akcia ako sa patrí trvala dosť dlho, ale stáli za to tie pohľady na celkom sexy bezmocných hasičov . Chudáci. Deti boli nadšené a potleskom ich povzbudzovali ešte viac, ako našich futbalistov na MS pri súboji s Talianmi.
Po niekoľkých hodinách hasenia sa to chlapcom podarilo, ale veľa toho nezachránili. Podkrovie komplet vyhorené a na miestach, kde boli predtým asi okná je jedna obrovská diera. Babka pozvala náčelníka na kávu a suseda už varí na nejakom tom športhelte, (ktorý jej zostal z toho všetkého asi jediný) pre všetkých hasičov a celý štáb TV pohody guláš. Nuž čo, pomoc si treba uctiť.
Nuž, také bolo akčné ráno v našej dedine, akému by sa nevyrovnala žiadna Kobra 11. Ani 12. Asi sa o tom bude rozprávať ešte dlho. Veď také nečakané udalosti sa nedejú každý deň. A už vôbec nie u nás.
Ani susedovie na to asi tak skoro nezabudnú.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár