Bosými nohami bežím po tráve na lúke, osvieženej od blahodárnej sily dažďa. Víta ma svojou nádhernou zelenou sviežou farbou, vôňou, jemnosťou a krásou. Krištáľovo čistou, jasnou a úprimnou krásou.
Ľahnem si do jemnej kolísky uvitej z prvých jarných kvetov na lúke. Zatvorím oči. Vidím. Moje uši, nos a pokožka vidia opojnú nádheru zmoknutej lúky. Vidia vtáky hľadajúce si svojich druhov prenikavým, štebotavým spevom. Vidia mravce, zobúdzajúce sa zo zaslúženého odpočinku. Vidia včely, hľadajúce sladký nektár pre svoje priateľky. Motýľa pristávajúceho na mojom čele. Stromy a kvety a ich nedočkavé púčiky pripravené už, už sa rozvinúť a ukázať všetkým svoju krásu a čistotu. Vidia. Všetky moje zmysly vidia, cítia a počujú život. A ja ležím na tráve, pozerám sa na padajúce kvapky a cítim sa maličkou súčiastkou v tomto dokonalom superorganizme. Jemný a chladný priateľ zeme krásne fúka. Všetko sa jemne kolíše v tajomnom, pravidelnom rytme dokonalosti.Zrazu mám silu. Cítim sa ako malé dievčatko, som úplne, absolútne šťastná. Tancujem, tancujem na lúke ako víla. Točím sa dookola a bozkávam kvety. Som vtiahnutá do nekonečného kolobehu života.
Bruškami prstov pohladím mäkký mach. Krásny, zelený, svieži a mokrý mach prebudený jemným a životodarným dažďom. Objímem strom. Opäť zatvorím oči a vnímam jeho silu a energiu. Dotknem sa jeho krásne drsnej, tmavej a vlhkej kôry a už nikdy nechcem odísť. Strom akoby cítil všetku lásku a energiu matky Zeme a ešte viac sa vypínal a naťahoval konáre v ústrety tomuto krásnemu živlu. Aj ja cítim lásku. Takú neskutočnú a obrovskú lásku, niečoho či niekoho, až celkom spontánne a úprimne vyhŕknu z mojich očí slzy. A ja sa smejem a plačem. Slzy splývajú s kvapkami dažďa a padajú na zem. A celá lúka sa smeje so mnou. Smeje sa, a dážď veselo plače.
Ľahké šaty mám už celkom mokré. Vlasy sa mi lepia na kožu a cítim sa príjemne mokrá. Krásne mokrá. Krištáľovo čistá.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár