Pred takmer 3 týždňami som mu písala blog k narodeninám o tom, ako ho mám rada, dnes píšem o tom, ako ma nemal rád ...

Myslela som, že srdce nemôže byť zlomené, že sa to dá iba nakresliť na obrázkoch. Až teraz keď to cítim, tomu verím. Ono vlastne nie je zlomené, je rozbité a všetky tie črepiny ma strašne pichajú a bolí to ešte viac.

Párkrát za život sa stane, že stretnete niekoho, kto sa vám tak zavŕta do srdca, že ho z neho nemôžete dostať aj keby ste chceli, aj keď vám ublížil. Stále ste si k nemu chceli nájsť cestu, neprísť oňho, byť aspoň priateľmi.

Potom príde s nevinnou vetou, že sa v ňom niečo pomiešalo, vo vás sa rozhorí nádej a svet je zrazu krajší. Zrazu máte to po čom ste tak dlho túžili, o čom ste snívali. Máte jeho.

Ale veď predsa slnko nesvieti večne. Bude to ťažký vzťah, lebo on v ňom byť nechce a vy ste ho do toho dotlačili. Aj keď by ste prisahali, že ste to nechceli. Že ste vtedy raz zabojovali, snažili sa mu ukázať všetky možnosti, ale bolo to na ňom. On vás chcel pobozkať, on sa vás spýtal, či to spolu skúsite. Ale stále budete vy len tá osoba, ktorá ho do toho dotlačila.

Tak začnú bežať dni, skúšate to spolu. Tak strašne sa snažíte byť dobrou priateľkou, no stále sa len hádate a vy mu niečo vyčítate, lebo cítite, že niečo nie je v poriadku. Ale potlačíte to. Lebo po každej hádke prídu aj nejaké pekné chvíľky, ktoré si budete pamätať radšej. Veríte tomu, že keď sa máte radi, tak to nejak vyriešite.

Neskôr vám on začne vyčítať, že mu stále neveríte, že veď on vás má rád rovnako ako vy jeho, ako partnerku. Vy máte pocity viny z toho, že vám nejde dôverovať mu, ale prekonáte to a snažíte sa tomu veriť. Veď to nie je možné, aby vás nemal rád viac ako len kamarátku, keď vás tak objíma, keď viete, že by vás neklamal, lebo jemu ste sa otvorili, on vie, čo všetko ste prežili, vie čo vám kto spravil a čo vám ublížilo, neveríte tomu, že on by vám spravil to isté.

Potom sa rozídete, ale ešte v ten večer sa dáte späť dokopy. Lebo obaja to nechcete, len sa vám nedarí. Potom k vám príde domov, povie vám, že to zmysel podľa neho má, že inak by tu nebol, že by sa s vami nedal dokopy znovu. A to je to, čo ste chceli počuť.

O 4 dni sa s vami rozíde. Lebo si uvedomil, že on vás nemá rád tak ako vy jeho. Lebo ešte ráno za vami prišiel, dal vám pusu, objal vás a povedal, že naňho nemáte byť zlá. Vy, presne Vy.

Čo potom nasleduje, je vám snáď jasné. Zničené dôvera, opäť raz zlomené srdce, lebo vás sklamala osoba, ktorej ste sa po dlhom čase otvorili, ktorej ste povedali aj tie najtemnejšie tajomstvá, o ktorej ste si mysleli, že vás chápe.

Nerozumiete ničomu, nechápete ako sa niekto môže pretvarovať, že vás má rád. Chápete, že k láske sa donútiť nedá, ale nejde vám do hlavy, že vám tak mohol ublížiť, keď vedel, že sa vám už raz stalo to isté. Všetky tie slová, že vás má rád a že mu na vás záleží vám prídu ako klišé.

Všetky bozky, objatia, slová. Všetko. Cítite sa tak hlúpo, lebo vy ste sa otvorili a on nie. Ten pocit, že vy ste ho ráno objímali, bozkávali a on vedel, že vás už nechce, vás zožiera. Ničí vás to zvnútra, nevládzete už ani plakať. Tak veľmi to bolí. Slovami sa to nedá vysloviť, tie na to nestačia.

Cítite sa hlúpo, naivne, smiešne, zničene, ubolene, sklamane ....

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu