Také tie okamihy, ktoré by ste chceli mať stále pred očami, lebo počas nich ste cítili, že to tak má byť. Ten pocit sa len ťažko opisuje. Ako keby sa celé vaše vnútro naplnilo vďakou za také momenty.
Zo začiatku roka ma strašne dojalo, že som dostala knihy. Aj keď boli staré a niektoré neboli ani zaujímavé, ale ten fakt, že niekto vedel, že knihy milujem a spomenul si na mňa, ma spravil v tom momente šťastnou. Vtedy som pochopila, že niekedy ma predsa len ľudia počúvajú. Lebo občas ten pocit nemám.
Neskôr prišli moje narodeniny. Vzdala som sa početných blahoželaní na sociálnych sieťach a od rána som čakala, kto bude vedieť, že ten deň je môj. Prianí bolo podstatne menej, ale neskutočne ma potešili. Najviac na svete, lebo som sa nemusela pripomínať a aj tak si na mňa spomenuli. Najviac ma dojala pohľadnica od mojej spolubývajúcej s krásnym textom. Nečakala som to.
Potom to bola rodinná oslava. Taká tá veľká, kde je každý. Milujem ich. Tohto roku som bola ,,veliteľkou" oslavy ja a ten záverečný pocit, keď sme všetci sedeli po zemi, po lavičkách na dvore a spolu sme jedli guláš, smiali sa a robili si zo seba žarty, sa asi nedá opísať. V tej chvíli som úplne pocítila, že ich všetkých ľúbim najviac na svete a som šťastná, že ich mám.
Ďalším pekným momentom bol koncert môjho kamaráta v meste. Rozhodla som sa, že ho podporím, ostala som a poviem vám, že som sa cítila straaašne dôležito keď mi pred všetkými venoval pesničku, lebo každý sa v tom momente na mňa pozrel. A aj keď by som sa najradšej vtedy skryla, bola som za to vďačná. Lebo mi vyjadril ako si váži, že som prišla a vtedy som mala pocit, že sa nesnažím zbytočne byť dobrou kamarátkou a že to niekto ocenil.
A nakoniec koniec roka. Ťažko ho opísať, na to by som asi potrebovala ďalší blog, veľa sa toho stalo a veľa mám toho v hlave, načo nechcem zabudnúť. Nikdy v živote ale nezabudnem na to, ako sme sa vlastne už v Novom roku pozerali s mojim priateľom na ohňostroj, ako ma držal a ako som sa vtedy cítila. Aj keď to je miestami ťažké, ale vtedy ten okamih bol pre mňa dokonalý. (Poznámka pre priateľa : ak to čítaš, tak sa nesmej, na to vážne nikdy nezabudnem)
Veľa objatí, veľa povzbudivých slov, obnovenie starých zabudnutých priateľstiev, bolo toho dosť. Je škoda, že práve na takéto okamihy si človek nespomenie vtedy, keď mu je najhoršie...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár