Hľadanie pravdy a príbeh hlúpeho dievčatka

Už neviem. Neviem nič. Takáto zmätená som nebola asi nikdy. Čím viac vecí chápem, tým viac zisťujem pravdu odvekú, že stále viem že nič neviem. Čo je vlastne pravda? Čo keď to, čo každý považuje za pravdu je v skutočnosti najväčšia lož? Každý máme svoju vlastnú pravdu. Vlastnú ilúziu v ktorej žijeme. Nik mi nepovie čo je to správne a čo je to zlé. Celý tento svet je jeden veľký podvod. Od malička so m sa cítila ako niekto, kto sem tak celkom nepatrí. Od malička ma zožierali moje vlastné myšlienky,Uväznená vo svojej vlastnej mysli, ten pocit je neskutočne zlý. Otázku "prečo?" som si v detstve pokladala stále. Nikto mi však neposkytol úplnú odpoveď. Pokladám si ju aj teraz. Aké je moje poslanie? Načo som tu? Myslím si, že raz sa pravdu dozvieme. Otázky ktoré ostávajú záhadou. Možno raz zistíme, že sme celý život prežili v nevedomosti, a všetky naše myšlienky boli len klam. Veď načo by sme tu boli, keby sme vedeli odpovede na všetky otázky. Aké by to bolo, keby sme každý vedeli presne, čo ako, prečo. Nič nieje na sto percent. Nikdy nebude ani nebolo. Mám sa riadiť srdcom alebo rozumom? Ktoré je správne? Jedna otázka, milión názorov. Každý je presvedčený, že tá jeho pravda je tá oslobodzujúca. Ale ja nie som presvedčená že všetko, čo si myslím je správne. Vždy ma zaujímala tá temná stránka života. Už ako dieťa som pochybovala. Snažila som sa odhaliť všetky záhady, zaujímalo ma prečo sú zakázané veci zakázané. Rodičia, škola, kamaráti, každý ti určuje čo všetko máš robiť a čo nie. Nikdy som nerobila veci tak, ako sa odo mňa očakávali. Chcem si robiť to čo chcem, nie to čo je správne. Vy mi hovoríte že táto vec je správna? Ako ste nato prišli? Je to len váš názor! Je to len vaša vlastná pravda! A ja mám by taká, akú ma chcete mať ? Veľa ľudí si myslí, že som hlúpa. V podstate si to myslím aj ja. Pochybujem o sebe tak často ako to ide. Niekedy sa cítim šťastná, odhodlaná všetko dokázať, ale vzápätí padnem dole. Stále viem, že nič neviem! Ako je možné, že ľudia, ktorý nič robia, npr. iba v krčmách otáčajú vodky a rumy sú tak sebavedomí? Ja som si prešla veľa cestami. Zažila som aké to je cítiť sa obľúbená a obdivovaná, viem aké to je byť nepochopená, aké je to byť vysmievaná, viem ako chutí úspech a viem ako chutia tie trpké chvíle neúspechu. Viem aké je to cítiť sa pekná aj škaredá. Viem sa citíť ako to malé hanblivé dievčatko, ale aj ako sebavedomé dievča. Viem aké je to byť ponížená. Bola som v triede najlepšou žiačkou, alebo povedala som si, načo? Baví ma to? Bola som v triede najhoršou žiačkou, cítila som sa ako rebel of course. . Zažila som, aké je to chodiť každú nedeľu do kostola a pravidelne sa modliť a veriť Bohu. Boli časy, keď som si myslela, že drogy ma privedú k šťastiu. Bola som poslušné dievča z hrdosťou, čakala som na svojho princa, ktorý stále nechodil. Tak fajn, budem sa správať ako štetka. Bola som tá najšpinavejšia štetka v okolí. Potom som začala čítať duchovné knihy. Úplne ma preplo, dostrihalo, nevedela som už kto som. Eckhart Tolle bol pre mňa jediná útecha. Chodila som do prírody, vychutnávala vône a krásy prírody, div, že som nezačala obímať stromy. Strávila som veľa dní len tak zavretá v izbe. Len ja a moje myšlienky. Dospela som k rôznym záverom. Už nikomu neverím, každý hrá len pre seba. Každý ťa manipuluje len aby mal pre seba dobre!...Ja už neviem. Žiť alebo zomrieť? Ktoré bude lepšie. Nasledujúce tri dni som strávila v znamení pikenka. Uvedomila som si, jak je celý svet na riť. Uvedomila som si, že tadiaľto cesta nevedie, že nekonám správne. V zápätí som chcela každému ukázať aká som ja dobrá osoba, nie taká ako si všetci myslia. Niekedy sa citim ako schyzofrenik, človek z mnohými tvármi, s rozpolčenou osobnosťou. Inokedy mám chuť žiť ako nikdy predtým.
Bože, ja sa chcem z tohto kolotoča mojej hlavy vymotať !
Som neskutočne hlúpa a neviem čo s tým mám robiť!

 Skutočný príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu