O komplexe otcov "strácam svoju dcéru" už myslím, počul každý. Vždy keď ide nejaký prudko romantický teenagerský film a vyskytuje sa tam tento motív, zasmejem sa a poviem si, že mám šťastie, že u nás sa to nevyskytuje. Je to však naozaj pravda?
Nedávno, keď som sa snažila vypýtať večer dlhšie, aby som sa mohla pridať k priateľom na disku, čakala ma facka. Moji rodičia, ktorých som vždy považovala za pohodových, ktorý mi dovolia a tak...sa nezhodli. Zápornú odpoveď vyslovil môj otec. S oddôvodnením, že som mladá a tak. Nejdem tu teraz písať o tom, že v 15tich mám za sebou celý život, aký je to neskonalý idiot a tak, ako sa nemôžem ísť opiť a podobné drsné reči, ktoré by tu asi napísala vačšina mojich rovesníčok(nič proti dámy, ak som urazila váš vznešený cieľ ožrať sa a vyzerať ako prasa .
Jednoducho to nechápem, pretože mne to ako nejaký extrémny problém nepripadá. Prídeš, kúpiš lístok, kúpiš kofču, spoznáš niekoľko nových osôbok, zabavíš sa s kamošmi a zatancuješ si..ó, koľká to opovážlivosť.
Uvedomujem si, že moji rodičia majú strach, fajn..prirodzenosť. Len som si myslela, že množstvo dôvery potrebné na pustenie do klubu by tu bolo...
Našťastie, moji rodičia toto riešiť nemusia, lebo ja som viac-menej nespoločenský tvor, bary, diskotéky a podobné záležitosti sú pre mňa tabu, keďže veľa ľudí pohromade je pre mňa sodoma gomora
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.