Sledoval skupinku ôsmich cudzincov. Mali oblečené nenápadné, kožušinové zbroje a na hlavách šatky, ktoré im zakrývali špicaté uši. Eddarovi bolo hneď jasné, že sú to kríženci medzi ľuďmi a elfmi, nemali také výrazné elfské črty a preto prechádzali popri vojakoch bez povšimnutia. Rozpoznal medzi nimi Faolina, najvyššieho a najštíhlejšieho, podľa opisu Tiony. V dave, ktorý bol pomerne hustý, sa pretlačil pomedzi stareny, ktoré sa vadili o sliepku a tak sa mu ocitol tvárou v tvár.
„Sures qer un lanian, Faolin“, oslovil ho elfskou rečou a dotkol sa jeho pleca. Zvyšní siedmi sa rýchlo postavili vedľa Faolina, pripravení brániť ho.
„Odpáľ, kým nedostaneš cez hubu, frajer“ preukázal zas znalosť ľudskej reči jeden z elfov a na dôraz svojich slov si pošúchal päsť.
„Musel po nej dostať veľa ráz. Pozrite, aký ma zjazvený ksicht“ uškrnul sa elf po Faolinovej pravici a odpľul si na zem.
„Melnes aur alianim!“ oboril sa na elfa Faolin. Ten sa zatváril kyslo, ale nepovedal ani slovo, no napriek tomu hľadel na Eddara pohŕdavo.
„Odkiaľ vieš našu reč nelf?“ prekvapene sa zahľadel svojimi mierne zošikmenými očami Faolin. Vzhľadom pripomínal mládenca, ale vzhľad u elfa zväčša klame, lebo starnú omnoho pomalšie, než obyčajní ľudia.
„To teraz nie je podstatné. Tiona ma posiela. Mám ti vysvetliť plán. Poďme tam za roh ulice, je tu príliš veľký hluk.“
„ Ako mám vedieť, že nepatríš medzi tých Brabandových rasistických sviniarov, alebo či nie si špión grófa z Aretusy?“
Eddar nerád odhaľoval svoju totožnosť, hoci ako sám panoš Lenny povedal, že je známy široko-ďaleko.
„Postačí ako dôkaz toto?“ Nenápadne si vyhrnul rukáv haleny a odhalil vytetovaného draka na pravom predlaktí. Drakobijci boli známi po celom svete a ich rozpoznávacím znamením bolo práve tetovanie draka a ich meče. Dúfal, že Faolin o drakobijcoch počul taktiež, ako zvyšok sveta. Nesklamal sa.
„Si samé prekvapenie človek, no aj tak ti neverím. Ale pár slov s tebou prehodím. Varujem ťa, žiadne úskoky, inak budeš ľutovať, že si sa narodil. Veď ma a vy počkajte“ mávol rukou na ostatných a nasledoval Eddara. Zastali pri rozpadnutej stodole. Páchla stuchlinou a spáleným drevom. Jediným jej obyvateľom bol čierny kocúr, ktorý len čo zbadal nevítaných hostí, s nesúhlasným mraučaním utiekol preč.
„Odkiaľ poznáš Tionu?“ znela Faolinova prvá otázka.
„Sama prišla za mnou. Žiadala o pomoc.“
„O pomoc? Neverí mi, že ju zachránim? Neprešiel deň odvtedy, čo nás rozdelili, kedy moje myšlienky nezablúdili ku spomienkam na jej krásnu tvár, hebké vlasy, zvonivý smiech , dobré srdce plné nehy a lásky.“
„Bojí sa. Nechce, aby si podnikol unáhlené činy. Unáhlené činy môžu zabíjať. Pre tento deň to platí dvojnásobne.“
Faolin sa pousmial a odhalil svoje žiarivo-biele zuby. „Tu ide nielen o lásku, ale aj o znovuzískanie svojej cti. O pomste. Nemám domov, ľudia ako ty nám ho dávno vzali v dvanásťročnej vojne medzi našimi rasami. Štvali nás ako psov a neprestanú nás štvať, kým nás úplne nevyhladia. Bývali sme slobodnou rasou, s tým je však koniec. Sám pochádzam z veľmi starobylého rodu, moji predkovia chodili po tomto svete, keď ani kráľovstvá a mestá neexistovali, kde rasy tohto sveta žili v objatí prírody. Vážili sme si prírodu, oslavovali sme ju, spievali sme stromom a kvetom a ona nám zato dávala svoje plody. Až kým ste neprišli vy, ľudia a trpaslíci, so svojimi falošnými bohmi a pokrivenými charaktermi. Chceli ste viac a tak ste prírodu ničili. Pustili ste sa do mágie, až nakoniec ovládla vaše duše, stala sa z nej mágia temná a tak boli stvorené draky, možno pre očistu sveta, pre jeho záchranu, skrz oheň a krv. Nemoralizuj ma, drakobijca. To ľudia robia unáhlené činy.“
„Máš dve možnosti, Faolin. Buď utečieš s Tionou, začneš nový život a zanecháš osobnej pomsty, alebo si zvolíš cestu pomsty a to prinesie len bolesť a smrť. Tí ľudia ti nič nespravili, nie všetci sú takí bezcitní. To presne Braband chce, aby si sa dnes ukázal. Všade má rozostavené svoje stráže. Zabije ťa, a rovnako aj tvojich druhov. A Tionu časom tiež.“
Faolin mlčal, tvár mu zbledla.
„Odkedy ti záleží na ľuďoch, drakobijca? Nie je to proti vášmu kódexu? Pozri na nich, poďakovali ti niekedy zato, že chrániš ich príbytky zo slamy a dreva pred ohňom drakov, ktoré by vzbĺkli ako fakle? Skladajú o tebe kdejaké balady, ale aj tak si pre nich nič iné, než kravské hovno na ceste. Až draky pominú, ľudia vás vyštvú rovnako ako nás elfov.“
„Mne to nerobí problém. Až sa draci pominú, zamestnám sa inak. Život je zmena. Vstúpil som do rádu drakobijcov z vlastného presvedčenia.“
„A nie z pomsty?“
„Nemám chuť to rozoberať. Neohliadam sa za minulosťou, je príliš bolestivá. Toto je tvoj príbeh, tvoj osud. Nech sa však deje čokoľvek, ľudí z dediny necháš na pokoji. Ubezpečujem ťa, že remeslo meča ovládam poriadne.“
Faolin sa nedíval na Eddara. Hľadel na črtajúcu sa drevenú palisádu, ochraňujúcu starostov dom. „Dobre“, povedal tichým hlasom. „Chcem zachrániť Tionu a začať s ňou nový život. Možno robím najväčšiu chybu v mojom živote, ale vypočujem si tvoj plán. Tiona by nerozprávala s niekým, kto by jej bol schopný ublížiť.“
„Vyslobodím Tionu zatiaľ, čo vy odpútate pozornosť. Potom utečieme do lesov, na sever do Friských hôr. Tam sa naše cesty rozídu.“
Faolin zdvihol obočie. Dlho hľadel do Eddarovej zjazvenej tváre, akoby hľadal náznak klamu.
„Nechali sme naše kone v lese, stráži ich jeden z mojich chlapcov. Trúfaš si drakobijca, úplne sám, ale čo ak zlyháš? Pôjde s tebou jeden z mojich, ten dá dva signály, jeden ak sa vám Tionu podarilo vyslobodiť, a druhý ak sa niečo zlé stalo, aby sme vedeli zasiahnuť.“
„Myslím, že to zvládnem, ale vďaka za pomoc, jeden spoločník by sa zišiel. No nezabúdaj, žiadne zbytočné násilie. Zabudni na pomstu. Poďme.“
„A čo odmena? Predpokladám, že budeš chcieť nejaké zlato. Nemám veľa, ale ak sa preukážeš a pomôžeš nám dostať sa odtiaľto, vyplatím ťa, tak prisahám. “
„Dohodnuté“, zachrapčal Eddar a podali si navzájom ruky. “Vyber jedného zo svojich najlepších. Hlavne takého, čo príliš veľa nenahovorí, ako tamtí predtým a s rýchlymi reflexami.“
„Všetci sme veľmi rýchli“, zachechtal sa Faolin. „Ale Kogin je najlepší, pôjde s tebou a môžem ti zaručiť, neprehodí ani slovka. A teraz poďme za mojimi chlapcami, nech sa oboznámia s plánom. Hlavne to neposer ty, človek. Ak ma zradíš, nájdem si ťa a zabijem ťa. “
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
montanalegal
29. 3.marca 2014 12:43
hogo fogo ťululum
Napíš svoj komentár