Vtedy niekedy som si obľúbila Hildegardu. Rozkošne úchylných priateľov si len tak ľahko nenájdete. Preto si tak vážim tých, ktorých už mám.
Aj mi preletelo mysľou, že bude tým pravým, ale potom som si spomenula, že môj pravý je iste v Bollywoode a maľuje tam filmové plagáty, alebo je to Sikhský guru pyrotechnik, ako Kip z Anglického pacienta. S láskou myslím na svojho pravého. Nech je kdekoľvek. Predstavujem si jeho rukopis.
Keď videl aspoň jeden diel telenovely hocakej, musel si na mňa už aj on spomenúť.
Hilda mi dnes rozprával príbeh o kormoránovi, ktorý sa osudovo zamiloval do ryby. Ryba to bola skákavá a raz ju uvidel vyskočiť, aj ryba si ho všimla.
Kormorán ju čakával a preletel pár ráz popri nej, keď vyskočila a pohladil ju koncom pierok. Bolo to vzrušujúce, až orgazmické, ako keď si Hilda predstavil, že vykoná operáciu na záhradníkovi v susedstve.
Žial si nikdy nemohli založiť hniezdo. Ten vták a ryba, ale ani Hilda a záhradník.
Hilde sa chvelo páperie na tvári, keď mi to rozprával. Ten chlapec divne zarastá.
A asi mi naozaj neklamal, keď hovoril, že dojať sa dokáže iba vlastnými príbehmi.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
koniec prvého odseku mätie