Moja mama kradne príbor, ja medikamenty a máme zvláštne schopnosti :)

Vadí mi keď na fotkách necítiť zvuk. Je hrozné pozerať si na takých fotkách tancujúcich ľudí. Sú divne zmeravení v tichu. Groteskné. Zazvonil niekto pri dverách a šla som otvoriť.
Bola tam stará suseda s príborom v zhrčkavených rukách.
-Dobrý deň.
-Ahoj, kde máš mamu? Možno, že ty nie si do toho zapletená.
-Som sama doma.
-Prosím ťa pomôž mi.
Hovorila naliehavo.
-Tvoja mama mi ukradla lyžičky, nemám ani jednu. Pozri sa, či ich doma nenájdeš. Takýto vzor, vidíš?
-He?
-Aj dosku mi ukradla.
-Nechápem.
-Tvoja matka je zlodejka, vráť mi lyžičky! Ak mi ich nevrátiš, poviem to ostatným susedom.

Je to možné? Že moja mama kradne? Máme finančné problémy a chudáci rodičia ich musia takto riešiť? Sme tajnou zločineckou bandou, ktorá je postrachom dôchodcov z okolia?
To nie je možné!
-Je to určite nejaký omyl pani S. Však prečo by to robila?
-Ja neviem, ale ona ma bola navštíviť a odvtedy nemám lyžičky. Nemali sa ako inak stratiť. Nožíky mi už vrátila, keď som nebola doma. Ale lyžičky stále nie.
Pozri sa v kuchyni, či ich nenájdeš.

Tak som sa zvrtla a zamierila som si to k príborníku. Bola som si maminou nevinou istá, ale keď som príborník rýchlym trhnutím otvorila, zavrela som oči a len s obavou som ich pomaly roztvorila, čo keď...
V detstve som síce dúfala, že rodičia majú nejaké vzrušujúce temné tajomstvá, ale malo to byť skôr niečo iné. Prehrabávala som v tých časoch ich skrine a verila som, že tam nájdem prevlek supermana alebo zázračné artefakty. Vždy som tušila, že s nimi nie je všetko normálne.
Ale bola to len kleptománia? Myslela som, že sklamaním dieťata v rodičoch som si už prešla, keď som zistila, že môj otec v skutočnosti nevedel nikdy vyčarovať mince z mojich vlasov a bol to len lacný trik z programu medzi dvoma teleshoppingmi.

-Pani S., sú tam len naše príbory! Čakám ospravedlnenie.
Háááá, ty stará harpya!
-Aj tak ich ukradla a bude mi ich musieť vrátiť!
Prečo len mám pocit, že je šialená?
-Prepáčte mi pani S., ale myslím si, že ste šialená.
-Si v tom tiež zapletená. Ale ja to tak nenechám!
-V poriadku.

Toto všetko sa odohralo pred časom a aj včera u nás niekto zazvonil. Tentoraz otvorila moja mama a že pani S. odkazuje aby som jej vrátila lieky, ktoré som ukradla. A tak myslím, že nejaké superschopnosti predsa len máme, keď sa dokážeme dostať cez zatvorené dvere bez porušenia zámku i bez kľúčov.

 Blog

17 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu