Neviem čo sa ti stalo, že si tak zvláštny. Ani sa na to už nepýtam. Si môj najmilší úchyl. Ty vieš, že viem.
Snažím sa ťa rozptýliť. A potom sa usmeješ a ja viem, že je to najčastejšie pre moju radosť. Inokedy len tak zamyslene stojíš, pozeráš sa pred seba a vidím, že si pocítil ťarchu vesmíru. Raz si mi povedal, že si vtedy pripadáš ako retardovaný satanov syn z Little Nicky. Vo svojom malom pekle.





Dnes sme boli na mestkých slávnostiach. Pripadajú mi ako dočasné prehliadkové mólo pre obyvateľov mesta a širokého okolia. Ľudia si starostlivo vyberú svoje najlepšie šaty a reprezentujú svoj život.
V tento deň môžno stretnúť každého. Kúpili sme si sladkosti a sledovali sme ich.
Nevšimol si si, že sa opieraš o špinavý stĺp. Pýtal si sa či to je na chrbte veľmi vidieť.
Povedala som, že skoro vôbec. Nemal by si mi až tak dôverovať.
Obávam sa, že sa tie dievčatá sa po tebe obzerali pre ten strašný fľak. Bolo ťažké tváriť sa vážne, keď si sa potom niesol tak hrdo. Aj si sa vystrel a pripomenul mi tým jeden dokument na spektre. Naozaj to bolo náročné.
Prepašovala som ti do vrecka na mikine osem čokoládových bonbónov. Dúfam, že ťa to obmäkčí až dorazíš domov a všimneš si to.

 Blog
Komentuj
 fotka
radiophonic  14. 7. 2010 01:33
Ak by si to urobila mne, zadusím ťa!
 fotka
titusik  14. 7. 2010 14:35
Ak by si strčila bonbóny mne do vrecka, vybozkávam ťa!

 fotka
aenrel  14. 7. 2010 16:20
ble
 fotka
phantasia  25. 7. 2010 01:42
prvá časť znie ako vypustená z mojich úst pred pár mesiacmi o istej osobe. druhá je roztomilá. usmievam sa
Napíš svoj komentár