O Axelovi a skrini

Schovávať sa v skrini svojich rodičov a skúšať si ich oblečenie je úplne bežné a normálne, keď má človek päť či šesť rokov. Axel však má dvadsať a sedí v tme na dne rodičovskej skrine.
Pamätá si aj deň, kedy si tento zvyk osvojil.
Mal osem rokov (áno, v jeho živote sa odohrávalo všetko neskôr ako u iných) a vrátil sa s otcom z nákupu. Bol vytešený z farebných cukríkových fazuliek, ktoré ešte nemal a dal sa na ich ochutnávanie so všetkou vážnosťou, akú si tento úkon vyžaduje a tu započul ako sa jeho rodičia nepekne rozhádali.

Axela to zakaždým naplnilo nepokojom.
Pamätal si, ako niektoré ich hádky končili násilím, nebolo brutálne, ale stačilo k tomu, aby v Axelovi vyvolalo hlboký odpor voči nim a k vlastnej bezmocnosti. Neskôr z toho jeho rodičia vyrástli, ale spomenul si na to zakaždým, keď zvýšili hlas a obával sa nepekného zvrhnutia ich škriepok.

V ten večer uvažoval, či má červená fazuľka jahodovú, alebo malinovú príchuť, vzal si knihu z otcovej knižnice, baterku zo šuflíka a vliezol si do ich skrine. Usadil sa v nej a ako tam sedel obklopený ich šatami a vôňou, ktorou boli nasiaknuté, jeho nepokoj sa rozptyľoval. Rozoznával aviváž, kvetinovo ovocný parfum svojej matky, bergamot a tabakovo trpkú vôňu z otcových košieľ. S rozkošou vnímal ako harmonicky sa ich vône premiešavajú a Axel sa cítil akoby bol našiel zasľúbenú zem.
Už sa mu zdalo, že sa hádka utíšila, ale čoskoro zistil, že jeho matka len naberala dych na ďalšiu paľbu.
Pritúlil sa čelom k okraju jej sivých šiat a ich mäkká látka ho láskavo pohladila po líci.

Potom si posvietil baterkou a otvoril knihu, ktorú si bol vzal.
Pri pohľade na jej názov "Vážny život" Axel nadvihol obočie a vydýchol ústami, ako vždy, keď mal pocit, že stojí pred náročnou úlohou. Začítal sa do príbehu Márie a Minga. Očkoval sa strachom z morských vôd, keď čítal o chatrči v ich blízkosti, ktorú počas búrky ohrozovali a súcítil s Máriou, ktorá musela znášať strašnú biedu.

Vo svojich predstavách si vykresľoval príbeh veľmi farbisto a dôkladne až sa mu zdalo, že drží v rukách malý svet. A v tú noc okúsil prvý raz bezpečie a nebeské kúzlo rodičovskej skrine a stal sa zarytým bibliofilom.

Dnes ráno si do nej vliezol opäť. Na hlave má belasí klobúk svojej mamy s hompálajúcou sa perleťovou stuhou a na pravej ruke jej poloodetú rukavicu, ktorou si šlahá tvár. O čelo sa mu obtiera jej kožuch a otcov slávnostný oblek, ktorý nosí na všetky svadby a na všetky pohreby už 13 rokov. Spomína si ako raz otcovi rozstrihal jeho starý slávnostný oblek, lebo mu kamarát povedal, že má správnu látku na padák. Padák nefungoval, matkina dômyselnosť na tresty však áno. Starosti o reprezentáciu rodiny po módnej stránke je čisto na matkiných pleciach.

Jeho otec o seba nedbá. Má rád svoje staré, opotrebované veci. Za všetko hovorí príhoda spred niekoľkých rokov. Jeho rodičia šli na nákup a kým jeho matka ešte zabehla do mäsiarstva, jeho otec ju čakal pred výklenkom s nákupnými taškami a vystieral dlaň, aby sa presvedčil o intenzite popŕchania, keď mu v nej chladne pristála kovová minca. Odvtedy sa manželke buď podvolí, alebo si túto etudu vypočuje so zúrivým prifarbením. Na Axela však zatiaľ nijakú príhodu nemá a Axel tak mohol nadviazať na otcov nevkus. Axelovi sa v skrini dobre rozmýšľa.
Aj keď odvtedy je to už iná...

Jeho otec raz prišiel domov, navečeral sa a pozrel si športový prenos ako vždy. Potom po epizóde banálneho kriminálneho seriálu, ktorý sa zakaždým končil sebaistým mrknutím hlavného hrdinu, oznámil jeho mame a jemu, že vyhral 500 000 Sk a dal sa na znudené prepínanie programov. Vtedy kúpili túto novú skriňu a kožuch. Axel si nepamätá, že by kedy videl otca v inej, než bezfarebnej nálade.
Ani že by s ním bol niekedy prehodil viac než tri vety za týždeň.

Akou záhadou mu bolo, keď od suseda počul, že sa s jeho otcom minule úžasne pozhováral! Nevedel si svojho otca predstaviť, ako súvislo hovorí. Ak sa ho občas spýtal, či kúpil televízny program a otec mu jednoslovne odpovedal, šiel spať s hrejivým pocitom, že medzi ním a jeho otcom prebehol uspokojivý rozhovor. Potom raz videl pána Hrčka a svojho otca pri plote, pán Hrčko zahájil monológ a jeho otec pokyvoval hlavou. Takto sa naučil, že stačí v správnej chvíli pokyvovať, čo mu ešte prinesie nejedno dobrodružstvo.

Axel v skrini ešte chvílu posedel a potom sa šiel naraňajkovať, premiešavať si čaj a napísať zopár recenzií na neexistujúce divadelné hry.

 Blog

23 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu