Okánik zasnený

Po Adamovom narodení si lekár všimol, že má dieťa na lopatkách akési výrastky.
Mali približne dva centimetre a za svoju dlhoročnú prax nikdy nič podobné nevidel. Po dohovore s kolegami a rodičmi dieťaťa usúdil, že bude najlepším riešením ich odstrániť. Matka dieťaťa bola rázne proti, ale otec ju presvedčil. Novorodenec sa inak nelíšil od ostatných. Ranky sa mu rýchlo zahoja a bude celkom rovnaký ako ostatní.

Adama vždy najviac bavili hry na pilotov. Bola to jeho snaha o kompromis, keď zistil, že od istého času nedokáže deti vo svojom veku nahovoriť na hranie sa na rozličné vtáctvo. Chlapci ho väčšinou vysmiali a venovali sa ďalej prestrelke a autíčkam. Dievčatám pripadala jeho hra tiež veľmi rýchlo nudná a ohŕňali nad ním drobné nošteky.

Najradšej sa aj tak hral sám. Rozhadzoval rukami, behal, nadskakoval a snažil sa vzlietnuť celé detstvo. Nechápal prečo to nejde. Mal intuitívny pocit, že by to malo ísť. Túžobne sledoval vrabce, holuby a škovránkov, najšťastnejší však bol keď občas zazrel orla. Bol tak veľký a tak krásne lietal... Rodičia mu kupovali andulky a kanárikov, až kým zistili, že ich zakaždým vypustí von oknom.
Keď bol trochu starší, zašiel si občas do chovateľstva a minul svoje vreckové za vtáča, aby zasnene sledoval ako odlieta. Sledoval ich a snažil sa zapamätať si ako lietajú.

Keď mal 8 začal zoskakovať z rôznych vyvýšenín. Spočiatku len z múrikov, neskôr sa štveral na konáre stromov a skočil, aby sa aspoň na okamih priblížil k vytúženému pocitu.

Raz sedel na svojej hojdačke u starých rodičov a rozhodol sa vyštverať na strechu. Z takej výšky by to bolo ozajstnejšie lietanie.
Pamätá si z toho dňa svoj najsilnejší zážitok a ohromné zdesenie svojich rodičov. Jeho matka zahrnula jeho otca výčitkami. Hádali sa nad ním, kým sa on so zlomenou nohou spokojne usmieval a oči mu žiarili šťastím.

 Blog

30 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu