Rozmarín

Rozmarín sa necítil dobre vo svete nastavenom na konfekčné miery priemerných. Myslím, že to ho
primälo utiahnuť sa do sklenej veže. Rozmarín nehľadá pravdu, hľadá krásu. ...zavše má pre krásno menšinový vkus.
On len nasleduje svoju víziu a nikdy nie je spokojný s konšteláciou. Povedal by som, že sníva o neexistujúcej bytosti. On to v hĺbke srdca tuší, len si to neprizná, stačí sa naňho pozrieť. Hrbí sa pod ťarchou niečoho s čím musí neustále bojovať.
Ale nevylučujem, že sa vo svojej Sisyphusovskej totožnosti zvráteným spôsobom vyžíva.

A. F.



Bola tma, ale vedela som, že je to Rozmarín. Spoznala som jeho orlý nos a na rukáve mu žlto prebleskoval jodoform. Vybral si tú špinavú malú fľundru. A ona šla, kričala som jej, že jej život sa vtesná do niekoľkých hodín týždenne, ale nedala si povedať. Mala som chuť ju prefackať v tej jej tupej radosti. Stavím sa, že jej zriadi malú celu.

L. R.



Poznal som ho dosť dobre. Nakupoval si u nás plechovky s nakladanými artičokami každú stredu. Je to dobrý chlapík.
Vždy mi nechal slušné sprepitné.

V. V.



Rozmarín je jemný muž. Prechovávala som k nemu vyšší cit. Nikdy ma nechcel premeniť, hoci vedel, že by som rada. Odoprel mi krásny koniec. Bolo to po Vianočnom večierku. Sestra mi nalepila umelé mihalnice, chcem byť krásna, keď zomriem. Nelipnem na svojom živote v súčasnej podobe. Vlastne nikdy som na ňom nelipla. Ale Rozmarín ma presviedčal, že by to aj tak nebola smrť a odprevadil ma domov. Mám pocit, že ma má rád. Nikdy na mňa nepohliadal s odporom, ako niekoré osoby a hlavne ten odporný červenolíci červ z lahôdok, aby ho lepra rozožrala. Budem na Rozmarína čakať, hoci aj večnosť.

A. O.



Rozmarín bol skôr tiché dieťa. Zato ma odmalička nútil čítať mu mená z telefónneho zoznamu každý večer pred spaním. Bol tým zoznamom ako posadnutý. Zmenila ho nehoda, ktorú utrpel v šiestom roku života. Šmykol sa na ľade a praskla mu lebka. Po prebratí tvrdil, že má štrnásť rokov a pýtal sa na Ráchel. Pýtali sme sa ho, kto to je a on odpovedal, že jeho beztvará priateľka. Nedokázali sme mu vyhovoriť, že to bol len sen.

Í. S.



Videl som niečo z jeho diela, keď som mu tam niesol materiál, ktorý si objednal. Pretvára časti svojho obydlia na nereálne snové miesta. Sú si celkom odlišné, nikdy v živote som nič podobné nevidel. V jednom takom boli bizarné, podivné rastliny, sakrálne gobelíny a nedal by som ruku do ohňa, ale asi som tam zahliadol pštrosa. Zakopol som do jednej rastliny, ktorá mi pripomínala pokrútené črevá, teda, poviem vám, že to na mňa zapôsobilo. Dievčatám a ženám sa špára v mozgu a umiestňuje ich jednotlivo do tých kulís. Naprogramuje im vety a výraz tváre, ktorý si predstavil. Spúšťa si svoje svety podľa nálady a vylepšuje si ich, nikdy nie je spokojný. Ako by aj mohol byť, keď ho nikto nechápe? Nehovorím, nie je to ľahké, to je fakt.

P. X.

 Blog

20 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu