Myslím na bratranca. Ako sme boli v podkroví starého domu, ktorý predával môj otec, v dedine, ktorú sme pol dňa nemohli nájsť. Pripadalo mi nekonečne zaujímavé, že v 12km vzdialených miestach obyvatelia nahadzovali pri zmienke o nej rozpačitý výraz ako keby sme sa ich pýtali na UFO.
Ako môže byť niečo tak schované?
So Zoranom sme sa prehrabávali v haraburdí, ktoré v podkroví ostalo po starých majiteľoch.
Svetlo sa tam dostávalo z rôznych škár v prúdoch, ako keby cez ne niekto fúkal dovnútra zlatý dym. Našla som tam zaprášený fotoalbum v kožennom viazaní, ktoré zobrazovalo sefirota. Zoran si prezeral rozbité sošky jeleňov. Zvlášť sa mu páčila jedna krehká odlomená srnčia nôžka. Skladal si úlomky končatín a trupov až vznikali rôzne patvary, ktoré pozoroval s neskrývaným záujmom. Keď som dopozerala fotoalbum, v ktorom som našla len zopár zožltnutých fotiek, našla som bábiku z čias, kedy ešte ich výraz podľa všetkého nebol podstatný a hľadela na mňa navýsosť protivná s divoko šplechnutou modrou farbou na očných bulvách.
Chcela som ju ukázať Zoranovi, mala lepkavý povrch, ale on sa pozeral do zrkadla v hrubom ráme z hruškového dreva, pomaľovaného nevkusným ornamentom.
-Som monštrum, alebo je utláčané?
Pozeral sa na svoj odraz bez mrknutia. Nos som mala upchatý zatuchnutým dusným prachom.
-Poďme už dole. Smrdí to tu a možno už skončili a môžeme už konečne ísť.
-Nezvykla si sa okolo seba pozerať čisto?
-To je ako?
-Bez tých vrstiev na prežitie, tých všetkých nánosov, myslím odosobnene, ako cudzinec.
Ako keby si videla všetko po prvýkrát. Na všetko. Čo máš dlho napospas zmyslom už ani nevnímaš.
Schválne, akej farby je dom na rohu, čo máš cestou do školy? Na tej dlhej ulici?
Poď sem.
-Načo?
-Poď sem, potom pôjdeme, nefňukaj.
-Pozri sa na seba do zrkadla. Pozeraj si do očí a pýtaj sa aké máš úmysly, čo si zač.
Ako vyzeráš. S domyslením si aj toho a tamtoho, doplň si. Otvor si trináste komnaty a povedz im, aby vyšli. Sranda je, keď si uvedomíš, že si skúšaš klamať a nemáš sa pred sebou kam schovať. Len mňa to desí? Myslím, že keď sa budeš pozerať poctivo, tak by to malo mraziť aj teba. Je to ako sňať si klapky. Nedá sa to vydržať dlho. Len chvíľu a raz za čas.
Už neviem, čo som videla, ale stála som tam až kým na nás otec zdola nezavolal.
Pozerám sa tak len zriedkavo. Je to nesmierne vyčerpávajúce. A ani napriek tomu neviem s určitosťou povedať, čo som zač. Myslela som na Fernanda Pessoa. Písal v mene svojich heteronymov listy svojim priateľom a známym a pýtal sa ich na seba. Aby zistil kým je.
Možno sa bál zrkadiel.
Blog
7 komentov k blogu
1
bonita
18. 6.júna 2010 13:36
som na tom dosť podobne
2
vždy ked tak stojím pred tým zrkadlom
od toho pocitu, že nemám kam ujsť začnem dupať
blbé je, že zuby si umývam o pol jednej ráno. tak to
potom musím ešte aj ľutovať
od toho pocitu, že nemám kam ujsť začnem dupať
blbé je, že zuby si umývam o pol jednej ráno. tak to
potom musím ešte aj ľutovať
5
príliš veľa myšlienok mi lieta hlavou. Radšej nenapíšem ani jednu. To by bolo ako podať ti jeden článok prsta a spýtať sa, akú mám ruku, nie dlaň, ruku.
Ale veľké plus za rozbité sošky jeleňov
Ale veľké plus za rozbité sošky jeleňov
7
Už neviem kto... Bardon, alebo Rampa, alebo Osho... ale jeden z nich písal o špeciálnom "druhu meditácie"... Zavrieš sa do tmavej miestnosti, len so sviečkou a zrkadlom. sviečku dáš tak, aby osvetľovala len tvoju tvár, a pozeráš sa na seba do zrkadla. bez myšlienok, proste sa len skúmaš... po čase si vraj začneš všímať veci ktoré si predtým nevidela, detaily, možno nejaké nenápadné jazvičky, neviem, proste veci o ktorých si ani nevedela... a po dlhšej dobe sa tvár v zrkadle zmení, vraj uvidíš niekoho úplne iného. a potom niekoho ďalšieho. mnoho tvárí, asi všetky tvoje. možno predošlé životy.
a ak sa vydržíš pozerať dosť dlho, nakoniec v zrkadle neuvidíš nič.
(nie, nie preto že ti zhasla sviečka dosť dlho = rámcovo obdobie týždňov/mesiacov, predpokladám)
a ak sa vydržíš pozerať dosť dlho, nakoniec v zrkadle neuvidíš nič.
(nie, nie preto že ti zhasla sviečka dosť dlho = rámcovo obdobie týždňov/mesiacov, predpokladám)
Napíš svoj komentár
- 1 Soyastream: Októbrová
- 2 Mahmut: Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel
- 3 Dezolat: Pribehova hra o susedskej vojne. chatgpt. na pokracovanie.
- 4 Soyastream: Novembrová
- 5 Mahmut: O čítaní z oblakov a o premenách foriem Pravdy
- 6 Mahmut: O tých, ktorí na zemi zostanú a tých, ktorí z nej musia odísť
- 7 Dezolat: Test hrania textovej hry s AI friends & Fables
- BIRDZ
- Divinatoire
- Blog
- Všetci sme iluzionisti