Zmierni kinedril nevoľnosť vyvolanú očnou protézou, či nie?

Pozerala som si večer novo pridané blogy a priebežne odpisovala na správy, ktoré prichádzali.
Čítala som jeden veľmi originálny o stratenej šnúrke do topánok, keď mi zavibroval mobil.
Bol to Roman. Je trochu mentálne zaostalý, miestami veľmi naivný, ale aj neskutočne prefíkaný a je to možno najgrotesknejšia postava v tomto zapadnutom meste, kde je na tento titul mnoho adeptov.
V predškolskom veku zbesilo skákal do kríkov, v 11ich vykradol miestnu trafiku a priniesol domov dve tašky cukroviniek a tabaku. Keď si to jeho matka všimla, vyfackala ho. "Prečo si nepriniesol všetko?!" Odvtedy sa uňho asi prejavuje nejaký komplex, pretože si z toho spravil živnosť. Keď ho dlhšie nevidno tak viem, že má problémy. Bizarné príbehy z jeho života poletujú v ovzduší celého okolia. Často o ňom počujem hovoriť cudzích ľudí.

Koná väčšinou impulzívne, ale možno prestať mať rád osobu, ktorá vás učila bicyklovať sa?
Keď som bola malá, rozprával mi o škriatkoch, ktorí žijú pod chodníkmi a preto musíme ticho našľapovať. Dnes keď si to šiniem po uliciach vo vysokých opätkoch, ktoré hlasne klopkajú, vždy si na to musím spomenúť aj po toľkých rokoch. Rovesníci sa mu vždy smiali, že sa hrá s menšími deťmi, ale my sme pri schovávačke a iných hrách nevnímali, že by k nám nezapadol.

Tento môj veľký malý kamarát u sebe večne nosí kartičku veriacich ľudí pre šťastie na cestách a keď ho zastavia policajti, tak im ju dôležito predvádza a zasväcuje ich do jej kúzelných schopností, čím ich väčšinou rozosmeje a pustia ho ďalej. Šoféruje vždy smiešne zhrbený. Raz chcel ukradnúť s kamarátmi starý žigulák v našom susedstve a napálil do auta vedľa. Vtedy mal tuším 14 alebo 15. Bol z toho parádny škandál.
Autá vlastní vždy len veľmi krátku dobu. Nanajvýš tri mesiace. Potom sa mu vždy rozbijú, že sú už nepoužiteľné, ale jemu sa nikdy nič nestane. Má nový zážitok a dovtedy väčšinou aj nejaký nový rýchlostný rekord.
Nosí už niekoľko rokov dlhý čierny kožený plášť na svojom chudom tele a pôsobí v ňom ako menšia ryba v ukrajinskom podsvetí. Čističov asistent, alebo také niečo.

Teraz mi volal pretože potreboval kinedril. Došuchtala som sa s ním k nemu pomerne rýchlo, pretože býva len o dve ulice ďalej. Uvaril mi čaj a spýtal sa, či mu kinedril pomôže aj keď cíti nevoľnosť aj bez cestovania. V kuchyni bolo plno pohádzaných vecí, najviac bila do očí asi odporná bábika pre mužov pod stolom. Okno bolo rozbité. Že potreboval vetrať a nevedel ho otvoriť. Pýtala som sa ho z čoho mu je teda zle. Bol ozaj bledý.
Neochotne, ale napokon sa pustil do rozprávania.
Cez zoznamku sa spoznali s jednou ženou. Bola milá a príjemná a tak mu neprekážalo, že má jedno oko umelé a plno zdravotných ťažkostí. Písali si a rozhodli sa, že sa stretnú. Išli k nemu domov. Preto si nahádzal do kuchyne všetko, čo by nemala vidieť na prvom rande. Šiel sa osprchovať a keď vyšiel zo sprchy našiel ju ležať na zemi, pričom bosou nohou stúpil na niečo odporné. Áno, vypadlo jej to umelé oko. Triasla sa a penilo jej z úst. Keďže ho upozornila, že sa to môže stať, po sérii zhnusených grimás a panického pobehovania sem a ta spravil čo bolo nutné. Skontroloval či nemá zapadnutý jazyk a uložil ju do vhodnej polohy.
-Nevieš si predstaviť, aké to bolo hnusné! Je mi stále zle. Tak mi pomôže ten kinedril vravíš, či nie?

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu