'Od počiatku vekov sa nenašiel žiaden človek, ktorý by mal tvoju myseľ, tvoje srdce, tvoj zrak, sluch, ruky, vlasy, či ústa. Nikto z tých, ktorí žili kedysi, žijú dnes, alebo sa narodia zajtra, nemôže chodiť, hovoriť, pohybovať sa a myslieť ako ty.'
Niektorí ľudia sa cítia bezcenní, bezmocní a menejcenní, ale len preto, lebo vidia slávu a schopnosti iných a nevidia tú silu a zdroj veľkého potenciálu v sebe. Nechcú alebo nedokážu v sebe vidieť to veľké.
'Nikto na svete nedokáže napodobniť ťahy Tvojho štetca, Tvoj rukopis, hovoriť slová tak ako ty, usmievať sa ako ty a tvoriť tak ako ty.'
Netreba sa predsa snažiť napodobňovať iných, namiesto toho možno dať na obdiv svoju jedinečnosť, múdrosť a schopnosti. Kto na svete má jedinečnú kombináciu schopností? Ako ktokoľvek iný? Každý človek má kombináciu schopností, ktoré nikto nemá. Zdôrazňujme to, v čom sme odlišní a jedineční a radujme sa z toho, že sme výnimoční.
Výnimočnosť sa cení.
Prešli už tisícročia a sme vybavení génmi, možnosťami, potenciálom a schopnosťami, o ktorých naši predkovia, cisári a dávni králi iba snívali!
Ale načo nám je to všetko, keď nechávame zvädnúť svoje srdce, myseľ a telo?
Prečo by sa mal zázrak, z ktorého sme sa zrodili, niekedy skončiť?
Naše schopnosti sú bez hraníc a bez obmedzení. Jediné hranice sú tie, ktoré si sami dáme.
Každý z nás môže dosiahnuť omnoho viac, než doteraz dosiahol. Môže sa stať horou, ktorá sa bude dvíhať do neba, bude rásť a rásť. Stačí využiť len svoj potenciál. Zbavme sa hraníc a robme všetko tak ako by sme boli kráľmi.A tak sa pýtam sa kto je kráľom? Ten čo nosí titul, alebo ten, ktorí využíva svoje schopnosti a tvorí svoje sny? Vytvárate svoje sny.... lebo iba ten naozaj žije kto nesníva svoj život ale žije svoje sny!
Každý z nás má schopnosti a potenciál o ktorom sa nikomu ani len nezdalo. Na svete je veľa možností ako rýchlo, a jedinečne sa rozvíjať a rásť. Neprišli sme na svet náhodou. Ak chceme, môžeme vyrásť do veľkosti štítov a nie zmenšovať sa na zrnko piesku. Kto si môže dovoliť tvrdiť, že ten, alebo ten je malý? Jedinečnosť človeka je v tom, že jeho skúsenosti sú len jeho, že zážitky, schopnosti a vedomosti nemôže nikto lepšie využiť, než on sám a nech si iní skúsia prejsť tým, čím si prešiel každy jednen z nás a zvládnuť úlohy, ktoré museli zvládonuť ostatní.
V každom horí plamienok a chce svietiť ako Slnko. Kto mu v tom zabráni? Príroda nepozná porážky. Vždy nakoniec zvíťazí....tak prečo sa vzdať svojich snov?
Ty si najväčší div prírody!
Môžeš to poslať priateľom, ak si myslíš, že ich to povzbudí
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
philips
22. 8.augusta 2006 09:10
velmi pekne napsiane
2
Ano,tohle je pravda .. ,ale jsou okamžiky,kdy jsme mnohem méně,než zrnko písku na nekonečných pláních písečných dun.
Možná mnohem míň,než jeden volný elektron vytrhnutý z valenční vazby atomu...
.. míň,než představa,stín,nebo myšlenka.
Myslím,že opravdová velikost člověka je právě tenhle rozsah .. jsme rozprostření mezi vším a ničím .. :o)
Možná mnohem míň,než jeden volný elektron vytrhnutý z valenční vazby atomu...
.. míň,než představa,stín,nebo myšlenka.
Myslím,že opravdová velikost člověka je právě tenhle rozsah .. jsme rozprostření mezi vším a ničím .. :o)
3
Hmm..napadlo ma toľko vecí, že ani neviem kde by som mal začať
Páčilo sa mi to, napísala si to úžasne, a musím sa priznať pár chvíľ predtým ako som začal čítať, som bol ponorený do myšlienok (ako som takmer neustále o tom, že mi chýba jedinečnosť a vlastný štýl, niečo čím by som upozornil vykričal do sveta, : Hej toto som ja a som iný ako ste vy! - ale teraz ma napadlo, že bola zbytočná nielen moja obava ( spôsobená možno aj mojim nezdarom v jednej veci) ale aj potreba chcieť sa odlišovať. Niektorí ľudia si na výnimočnosti zakladajú ale ja vlastne necítim túto potrebu..robím si čo chcem , kedy chcem (stále v rámci nejakých sociálnych pravidiel -z väčšej časti - ale predsa) a som sám sebou hlavne vo svojom vnútri..a ak ho chce niekto spoznať, nikto mu nebráni, ja sa rád rozprávam a myslím že som pomerne otvorený človek (aspoň posledného pol roka ), ale zase kto som aby som súdil tých čo sa odlišujú správaním, každý z nás má svoj vlastný spôsob....
..a potom nastane chvíľa kedy si uvedomíme aký sme zanedbateľní a ...pomíjaví..neboli sme a nebudeme..alebo aspoň nie v tejto podobe..a niekedy mi to všetko pripadá také zbytočné..je to ako výkrik nemého...tak zúfalé a predsa sa tym nič nezmení..
..inokedy mám zase pocit že sa toho zmení viac než som kedy pokladal za možné... práve som zmeškal vlak..nebola to ani pol hodina a už sa môj život vďaka tomu zmenil, a táto zmena sa asi ešte poriadne prehĺbi, bude sa nabalovať a kto vie kde to skonči..ale to som pekne odbehol od témy však?..
To je ťažké takto..chcelo by to sadnúť si na poobedie niekam do čajovne
Páčilo sa mi to, napísala si to úžasne, a musím sa priznať pár chvíľ predtým ako som začal čítať, som bol ponorený do myšlienok (ako som takmer neustále o tom, že mi chýba jedinečnosť a vlastný štýl, niečo čím by som upozornil vykričal do sveta, : Hej toto som ja a som iný ako ste vy! - ale teraz ma napadlo, že bola zbytočná nielen moja obava ( spôsobená možno aj mojim nezdarom v jednej veci) ale aj potreba chcieť sa odlišovať. Niektorí ľudia si na výnimočnosti zakladajú ale ja vlastne necítim túto potrebu..robím si čo chcem , kedy chcem (stále v rámci nejakých sociálnych pravidiel -z väčšej časti - ale predsa) a som sám sebou hlavne vo svojom vnútri..a ak ho chce niekto spoznať, nikto mu nebráni, ja sa rád rozprávam a myslím že som pomerne otvorený človek (aspoň posledného pol roka ), ale zase kto som aby som súdil tých čo sa odlišujú správaním, každý z nás má svoj vlastný spôsob....
..a potom nastane chvíľa kedy si uvedomíme aký sme zanedbateľní a ...pomíjaví..neboli sme a nebudeme..alebo aspoň nie v tejto podobe..a niekedy mi to všetko pripadá také zbytočné..je to ako výkrik nemého...tak zúfalé a predsa sa tym nič nezmení..
..inokedy mám zase pocit že sa toho zmení viac než som kedy pokladal za možné... práve som zmeškal vlak..nebola to ani pol hodina a už sa môj život vďaka tomu zmenil, a táto zmena sa asi ešte poriadne prehĺbi, bude sa nabalovať a kto vie kde to skonči..ale to som pekne odbehol od témy však?..
To je ťažké takto..chcelo by to sadnúť si na poobedie niekam do čajovne
Napíš svoj komentár