dar je prekliatie
neželaný hosť
na duši človeka
nie je labuť
ani pokoj
ani slnko
ani mesiac
ani tma
ani nádych
v básnickej chvýli
píše tragédiu
osudu
duše
mysle
viery
naučil cítiť
roztrhol osud
rozbil zrkadlo
nájdené v úlomkoch
tisíc krát rozbitých
znovu zložených
neveril citom
veril rozhodnutiu
Stal sa tyran
Proti svojej vôli
chce spať
milión stromov
mramor
nič viac než prach
krehká duša
asi zabudne
zabudnú
nič len prach
nevydarený pokus
pokus žiť
dobitý
statočný
za hranicou
neuniesol
Boh snáď odpustí, snáď ho prijme, aj keď v poslednom výdychu porušil prikázanie.
Snáď teraz prekročí prah , snáď už včielka nesklame, chlad kovu na hlave, teraz sa to podarí,nádych a prst guľke zavelí...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Riadne sa mi paci to ako si to napisal, len dufam, ze ten koniec nie je reflexia skutocnosti