Kedysi dávno som bol iný. Iný ako dnes. Posadnutý nenávisťou ku ktorej som cítil pevné puto. Puto oddanosti, niečo čomu patrím. Bezhranične som jej dôveroval, bol to dôvod umrieť ak by niekto nabúral systém hodnôt ktoré mi vytvorila. Bolo to sladké pomyslenie umrieť pod vlajkou niečoho, patriť tomu, konať podľa toho.  Lenže sebeckosť a zatvrdnutosť srdca tento svet nenapraví a bolesť cítite tak či onak. Nemožno si myslieť, že ak zmeníte stranu a prejdete k dobru bolesť cítiť nebudete. Ale dobro má navrch, vždy malo. Zažijete poklesky aj na jeho strane ale stojí to za to. V nenávisti som túžil poznať seba samého a túžil byť poznaným. No seba som nepoznal a ani iný ma nepoznali. Teraz je to v čomsi iné. Nech si o spovedi hovoria ľudia čo chcú, občas mi padne vhod. Ani nie tak dávno, čosi vyše roka dozadu som sedel mlčky pred spovednicou františkánov. Čakal na niečo ako rutinu. Vypustiť zo seba niekoľko hrozných slov a čakať odpustenie. Bleh, aký som bol hlúpy keď som veril ako to pomôže. Vtedy som si čítal mlčky na stene ich niečo ako návod na správnu spoveď. Vošiel som dnu  a držal sa návodu. Hovoril o pocitoch, dôvodoch, svedomí a pravde ktorú hľadám. Prvý raz som si uvoľnil srdce. Niekto burinu pravidelne trhá, to je všetko čo robí a ja mám pocit, že viem prečo rastie a čo mám robiť aby nerástla. Zvláštne je to všetko, hlavne keď som začal s nenávisťou. Aj toto je len myšlienkový prelud. Nemá hlavu ani pätu ale zato zaznamenal pocity a štipku toho čo nazývame pravdou. Hovoriť o svojich hriechoch je ťažké, hlavne ak ich rozoberáte ale zas nieje čo stratiť. Naučil som sa ponárať aj v kalných vodách vlastnej duše. Najvyššiemu skláňam hlbokú úctu za to, že čosi také umožňuje ba dokonca hovorí ako na to. Sám sebou som si istý, nie som pre seba otáznik a nevyspytateľný živel nieje to sebavedomie žraloka. Je to vedomie pokoja a správneho konania. Nekonám najlepšie ale najlepšie ako viem. Našiel som v duši pár odpovedí pár poznaní seba samého a je to fajn. Azda spomenúť, čo s ľuďmi ktorí ma chcú poznať? Čo s nimi ? Nič, s nimi nič. Ak im na tanieriku podložíte čosi hlboké zo svojej podstaty, zahodia to ani zhnité jablko. A ďalej sa vás budu snažiť analyzovať možno podľa filmov ktoré máte radi. Ja ich celkom chápem, nevidia možnosť pochopiť vás nevedia sa pozrieť do hĺbky. Ja im áno, lebo viete aj ja som taký kedysi býval...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
zajkousko  25. 10. 2015 20:56
Napíš svoj komentár