ktorý mŕtvy leží a ktorý živý stoji nad ním
dnes už to malo konečne byť naposledy
no nikdy nevieš kde sú súdne pohľady
otupel každý zmysel otupel každý strach
každá myšlienka mení sa v biely prach
nevieš aká je hodina či deň či noc
čas si chce plynúť ináč a nemáš moc
pokúsiť sa zozbierať to čo ostalo
veríš aby v poslednú chvíľu nebolelo
zas a znovu rýchlo napred sa rozbiehaš
v plnom trysku s nádejou a osudom sa hráš
po dlhej dobe prešla noc a svitol deň
všetku zlobu zmietla prudká povodeň
celý svoj život v jednom vrecku nosíš
v ruinách stojíš no ničiť už nemusíš
v troskách pokojom duše veselo sa usmievaš
s bohom v srdci všetko si zas vystaviaš
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár