Doznieva mi v ušiach štekot ktorý sa ujal úlohy metronómu v hluku ktorý ma prikrýva po polnoci ako príliv život na pláži. Vypnem, ukončím vysielanie svojej nervozity a zavriem oči. Vstúpim do prvej myšlienky ktorá sa ma pokúša obísť, skočím do jej stredu a stratím sa v rytme ktorý ma ovládne hneď ako opustím brehy svojej fyzickosti.
Bol som k tebe zase raz nespravodlivý. Nepokúšam sa ospravedlniť sa. Nebude sa to lepšiť. Odliepam zadok od záchodovej dosky v tuhom zamyslení. Automaticky zamierim k rozsvietenému monitoru ako komár na svojej ceste za potravou. Spomínam na teba s ľútosťou. Spomínam na teba so sebaľútosťou ale ďakujem že si potlačila môj dávivý reflex a zabila toho plaza čo strašil v predzáhradke.
Mýlil som sa. Odkusol som si priveľké sústo ktoré teraz trávim, nie tak celkom pri vedomí. Do očí mi svietia modré diódky lebo som nebol schopný vypnúť zástrčku. Vyfarbujú tak moju polopríčetnosť širokou škálou lenivosti ktorá sa prežrala mojimi emóciami do unavenej bezcitnosti.
Pripomínam si video psa ktorý sa zobudil na vlastný prd a s mierom v srdci zaspávam pri zapnutom svetle.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
phantasia
6. 12.decembra 2014 14:51
...can call me anytime.
Napíš svoj komentár