Karmina zdvihla pravu ruku a prilozila si prst na helmu v miestach kde by sme cakali, ze bude mat usta. Ruky mala patprste tak ako ludia. Teda to bol ukazovak. Pomaly zdvihla aj druhu ruku a ukazala nad seba. Pod stropom v ukrytym v tme sa leskli tri splete kablov. Pockat... Ked som sa lepsie pozrel, uvidel som tam chrbty bytosti s mnohymi koncatinami. Na nieco cakali. Mozno prave koli tymto sedocervenym potvoram sme mali byt potichu.
Pozrel som znova na nu. Pred nosom sa mi leskla jej biela kopia. Ukazala na pat ludi a potom na potvoru v pravom rohu. Druhou rukou ukazala na zvysnych ludi vcetne mna. Zdvihla ruku, v znameni ktore sme pouzivali na cakanie. Potom ukazala na seba a nasledne hore. Prikyvol som a namieril na bytost v tme. Ako ju nase baterky osvetlili, odhalili sme styri ruky zakoncene pazurmi, ktore by cloveka bez problemov pretali v pase. Dve dlhe nohy, ktore akoby boli usposobene na rychly beh. Preglgol som a jednym okom som pozrel na eldarku.
Drzala kopiu v oboch rukach a zaklonila hlavu do zadu. Aj cez nepriestrelny kabat som citil chladny vanok co sa jej pohraval s plastom. Kopia sa chvela ako citila svoj ciel. Zrazu sa vietor zdvihol a potvory na strope sa pohli. Kopia jej vyletela z ruk a prebodla strednu potvoru.
Od dalsich priser sa ozvalo sycanie. Ja som automaticky stlacil spust. Gulky a plamene zachvatili obe tela, ktore nehybne so zuchnutim spadli na kovovu podlahu. Potvora ktoru zabila Karmina visela na kopii a vytekali z nej lepkave fialove telesne tekutiny. Kvapalina bola husta a olejnata. Nemal som zrovna chut sa jej dotknut. Na jazyku mi lezala jedina otazka, co to bolo za odpornosti?
"Genolupici.", zazvonil mi v usiach Karminim hlas, akoby mi citala myslienky. Ale to musela vycitat z mojho nechapaveho pohladu, ktory bol taky isty ako vyraz vsetkych ludi co boli pritomny. Zrazu sa Karmina ozvala zas: "Tie rany co ste chceli skumat sposobili tyranidske zbrane, ktorymi su vyzbrojene tieto kulty o ktorych bola rec." Na chvilu sa odmlcala, pozrela na Britvu a povedala: "Je mi luto Peter, ale ja som vas neprisla roztrhat na kusky a tie veci co mam na krku niesu plazmove naloze." Tak vie citat myslienky, prilozil som si prst na ucho, ale ten zostal suchy.
"Tak co to teda je?", spytal som sa. "To su duse mojich padlych bojovnikov ktore su uskladnene v tychto upravenych drahokamoch. A z usi ti krvaca, len ked ti vidiaci chce ublizit. Teraz vam rozpoviem ako som sa sem dostala, pretoze ste mojou jedinou sancou ako sa odtialto dostat. Viem, ze ak pojdem na Imperatorovu hrdost, tak uz mozno nikdy neuzriem svetlo sveta, ale je to lepsie ako byt tu. Ale na uvahy bude cas neskor, mozem vam verit, ze sa mi nevrhnete na chrbat?" Prikyvol som. "Tak teda vyrazme do strojovne, tam je ich hniezdo." Vystrela ruku a uplne cista kopia jej vletela do dlane. Otocila sa a odchadzala chodbou smerom do svetla.
Pozrel som hore a genolupic mi padol k noham. Vykrocil som za Karminou. V tom sa po mojom boku zjavil Britva. "Ty jej veris?", spital sa ma septom. "Nema dovod klamat. Sama ich nemoze premoct." "Nejde o to, ide tu o to, ze je z rasy ktora nikdy nepovie svoj pravy zamer. Na skole sme mali jeden plat z toho ich brnenia. Strielali sme don lasermi, ale vsetko poskodenie co sme sposobili sa jednoducho..." Britva sa zhlboka nadychol. "Zrastol. To nie je len plast. Je to viac ako kost. Da sa to znicit jedine rozlamanim. Tieto zbrane sa cez to mozno dostanu, ale jakmile gulka prejde, ono sa to zrastie." Neveriacky som na neho pozrel: "Tak to bud rad, ze je na nasej strane. Spojim sa aj s Diablom, len aby som mal moc zabit kazdeho Nurglaka co sa nam postavi."
Znova som citil ten pohlad na chrbte. Niekto ma pozoroval. Zastavil som a obzrel som sa, nebol tam nik a vsetci ma uz predbehli. To sa mi musi iba zdat. Zatriasol som hlavou a siel dalej. Tato lod ma na dlzku mozno iba dakych 750 metrov, ale to bludisko co tu spravilo sa tiahne cele kilometre.
Dlho sme kracali za Karminou a jej nepocutitelymi krokmi. Peter sa potichu bavil s Pandorou. To, ze som mu povedal, ze tej bytosti verim ho muselo ukludnit. Vsetci sa volne bavili a potichu kracali. Davis ani od vtedy co sme sa s nou stretli nic nehlasil veleniu... Nieco tu nehralo.
Prisiel som za Davisom. Akoby mu bolo jasne co sa chcem opytat, iba sklonil hlavu a povedal, ze nema sygnal. Myslienky mi bludili, okolo vsetko co sa odohralo. Odtial sa presunuli k tajomstvam mysle a odtial k zenskym krivkam. Peknym pevnym stehnam, gulatemu zadocku, pruznym a jemnym prsiam. Uz som zas pred sebou videl Ladu, ale daky hlas v mojom vnutri, prijemny a podmanivy mi nasepkaval, ze mam vydrzat, ze odmena a pomsta pridu.
Spolu s nimi pride moc, zrada a novy nepriatelia co okusia prach pri mojich nohach. Zo stien lode sa ozyvalo vrzganie. Siel som v strede skupiny a podozrivo som pozoroval strop a vsetky temne kuty. Zavrel som oci, pretrel si ich a ked som ich znova otvoril, bol som na chodbe sam.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár