V dialke sadal na zem prach. Maleficus, serzant Adepta Astrata, z kapituly Karminovych pasti, stvrtej bojovej spolocnosti sledoval z orbitu povrch pustnej planety pod sebou. Boli na lodi zvanej Cesta spasy. Nepokojne pieskove burky tam dole by boli schopne roztrhat aj Predatora. Jeho myslienky si prechadzali ulohu ktoru dostal v briefingovej miestnosti. Tam bole bola malicka cierna bodka. V skutocnosti to vsak bolo mesto. Nie len obycajne mesto, ale Ulove mesto. Jeho niekdajsie meno uz davno nic neznamenalo. Tak isto ako meno tejto planety.
Teraz to boli destinacie Alfa a ciel Primus. Nic viac. Rozkazy? Ocistit a vypalit. Nic nesmie zostat tak ako to je teraz. Maleficusova mohutna hrud zavreta v mohutnej energozbroji ztazka vydychla. Bol pripraveny, uz si iba nasadi kovovy ruksak s podpornymi systemami a bude kompletny. Tmavomodre brnenie sa matne lesklo v lucoch vychadzajuceho slnka. Karminove insygnie na zbroji a plastocelove rukavice rovnakej farby sa leskly ako cerstva krv. V pravej ruke drzal helmu s hrebenom z peri jedneho prerasteneho jastera ktoreho zlozil pocas jednej zachrannej akcii poblyz Ichtaru IV. Lava ruka mu spocivala na porisku energetickej sekery.
Dakedy nosieval dlhe cierne vlasy, ale pocas nespocetnych akcii o ne prisiel. Teraz si tie ich zbytky kazde rano holieval skoro az na kost. Videl umierat desiatky svojich druhov v zbrani, ale kazdeho pomstil aspon desat krat. Este teraz mal pred ocami zive obrazy toho, ako stiahol byvaleho serzanta do krytu. Ako mu jeho krv stekala po brneni, ako sa jeho dve srdcia zastavili, po tom, ako mu podal jeho sekeru.
Ale teraz nebol cas na minulost. Nebol cas na nic okrem modlidieb ktore rad skryval pred vsetkymi vo vnutri svojich zbroji a na pripravu k utoku. Za pat minut sa mali hlasit pri droppode tridsatosem. Tak ako vsetci marinaci, tak aj Maleficus si napchal plne zasobniky za opasok, zobral par granatov a skontroloval si zbrane, nasadil ruksak, ktory uviedol jeho energozbroj do bojoveho rezimu a vyrazil k droppodu tridsatosem.
Zatial bolo vsetko ako rutina, ty isty bratia vo vysadkovom module, tie iste zalmy, ten isty personal, tie iste zvuky a ruchy. Tie iste dela spustali palbu tesne pred zacatim odpocitavania. Vo voxe co mal na usiach pocul komunikaciu pilotov Htomovych jastrabov, ktory dolu niesli tazku techniku.
Kovove dvere sa zavreli a kanonada utichla. Vsetci vnutri boli ticho a prosili Cisara, nech v zdravi pristanu. Motor v strede vrieskal svoju piesen blyziaceho sa krvipelievania. Len aby to nebola krv tych ktorych nesie k povrchu destinacie Alfa. Maleficus zavrel oci a vnimal otrasy modulu ako sa predieral atmosferou. Este stale si pamatal ako ho prijali ku Karminovym. Bol este len chlapcom, ked sa otvorilo nebo a modre zablesky svetla zmenili jeho niekdajsi domov, kde ho pod zamkom drzali orkovia zmenil v prach. Tiez to niekedy byval Ul. Potom nastal ohnivy dazd, prisli anjeli smrti a on stal po ich boku. Zobrali ho medzi seba a tym sa zacala jeho bolestiva premena na marinaka.
Teraz to iste zazivali tam dole. Len teraz nesli oslobodit to miesto od Orkov, alebo inej mimozemskej pliagy. Tam dole sa po uliciach pohybovali samotny demoni.
Zrazu sa zapol brzdiaci motor. Tato zmena zvuku znamenala nabit, odistit a pripravit na vysadok. Vsetko zhaslo. Jedine co sa dalo cakat bol naraz. Cely droppod sa otriasal ako padali a prerazali poschodia domu do ktoreho vrazili. "Drzte sa!", znelo volanie kromoveho hlasu jedneho z marinakov. Po strastiplnej minute trieskania sa o vsetko co im prislo do cesty zastavili. Dvere sa neotvarali. Maleficus kyvol hlavou a na tento sygnal si vsetci rozopli pasy a zapli reflektory na ich helmach, ruksakoch, hrudiach a zbraniach.
Maleficus sa postavil a prisiel k dveriam. "Bratia, bojova formacia 34, utocny protokol 52, nech vase zbrane okusia krv nepriatela. Imperator je dnes s nami!", ako jeho hlas vybruseny upravami na nastroj strachu nepriatelov a odvahy bratov v boji doznieval, vykopol velkou kovovou topankou dvere modulu.
Svetla jeho helmy a bolterovej pistole sa klzali po rozlamanej izbe. Jednoduche vybavenie a odporne znaky chaosu po stenach. Anjeli smrti sa vrutili do prazdnej izby a plamenometom spalovali vsetko co nasli. Symboly, sosky, obrazky, muzov, zeny, deti, vsetko bolo neciste a poskvrnene chaosom. Maleficus vyrazal jedny dnere za druhymi. Strely z jeho boltpistole explodovali vo vnutri tiel kazdeho potencionalneho nepriatela.
Vyrazil dalsie dvere, ktore sa rozleteli v oblaku triesok a strelil do hlavy muza co stal na okraji balkona vytvoreneho odtrhnutim steny. Vypol svetla a jeho cata nasledovala jeho priklad. Zhasil plamene oblizujuce ostrie sekery a nazrel cez okraj prevysu. Videl ako sa ludia tam dole dobrovolne podrezavaju a leju svoju krv na ulice. Videl ako demoni trhaju ich maso a ako zo zeme vyrastaju najsialenejsie tvary. Videl vychudnutych Krviprelievacov ako idu stredom ulice a smeju sa diabolskym smiechom. Videl ako olizuju krv z chodnikov a ako sa za nimi sunie "Mlyncek na duse". Tak tu vec nazyvali. Bol to demon co vyrastol z dreadnoughta co bol posadnuty chaosom a zmeneny na defilera. Teraz z neho bolo toto zive cervene monstrum s vrastenymi zbranami.
Za nim sli dalsie hordy demonov. A aj jeho ciel. Demon Princ. Demon Princ nie je iba obycajny demon. Je to podly marinak, odporny zradca, ktory sa natolko zapacil zradnym bohom temna, ze ho obdarili obrovskou silou, demonickou naturou a velenim nad ich armadami.
Dotykom dvoch prstov a helmy aktivoval zabudovany vox. "Krvava past je na svojom mieste a je pripravena zasadit ranu do zatylku nepriatela." "Rozumiem krvava past, pouzite zbran ktoru nesie brat Aventius." "Rozumiem. Nomine Imperator."
Brat Aventius drzal v ruke raketomet. Nahol sa cez okraj a pozoroval krvave orgie tam dole. Z tuby co mal na opasku vytiahol raketu s vrtakom a zacal ju pozehnavat.
Deoni, akoby ich vytusili, zrazu piati vzlietli k oblohe zahalenej krvavymi mracnami. Maleficus a aj vsetci co mali jedine poslanie chranit Aventia si ich vsimli a spustili bolterovu palbu. Maleficusova pevna ruka zamierila na jedno z tychto ciernych sialenstiev. Gulka ktora vletela tej veci priamo medzi oci a s nou to ani nepohlo. Videl ako jej bolt explodoval za hlavou, zatal pod prilbou zuby a strielal co mu stacil zasobnik.
Bestie sice napokon padli, ale spoza chrbtov sa im uz ozyvali vykriky, mumlanie a vreskoty sialenstva. "Obranne postavenie 78, hlavna priorita Aventius." Marinaci sa opevnili a boli pripraveny polozit aj vlastne zivoty za brata Avenitia, ktory ked spravne nepozehna raketu, neuspeje v svojej ulohe a ich cela misia vyjde navnivoc.
Desat minut pozehnavania strely sa zdalo byt neuveritelne dlhe. V priebehu piatich minut uz nemali ziadnu municiu a museli vyrazit do suboja muza proti muzovi, alebo demonovi. Vsetci marinaci maju v standardnej vybave dlhy a pevny noz. Prvu vlnu rozsekali bez mihnutia oka. Po starovekych brneniach zase raz stekala krv nepriatelov.
Maleficus a aj vsetci okrem Aventia sa rozbehli vstriec nepriatelom. Tela sa zrazali, hlavy sa stinali, Maleficus pretinal sekerou ludi ako rozpalenym nozom maslo.
Netrvalo vsak dlho a jeden z Astratov padol. Jeho smrtelny rev, nad crevami vyrvanymi z jeho tela uputal dalsieho, ktory z toho doslova stratil hlavu a jeho dvojmetrove telo dopadlo tazkopadne na zem.
Cez stenu sa dnu dostal demon, jeho tenke ruky a telo, vsak boli silnesie ako tie marinacke. Demon mal v ruke dlhy mec a zo zubov mu kvapkala krv. Co by teraz dal Maleficus za co i len jediny naboj... Nemal na vyber. Zovrel porisko do svojich zakrvavenych ruk a rozbehol sa rozostupujucim davom. Kazdeho co sa mu neuhol zrazil stranou o mohutny naplecnik. Krical ako ked neutichajuce hrmenie huci cele noci po atomovom vybuchu na Kriegu. Rozmachol sa a zasadil demonovi ranu do natiahnutej, rohatej hlavy.
Demon sebou mykol a vytrhol sekeru, ktora mu stale trcala z hlavy z Maleficusovych ruk. Demon mozno padol, ale jakmile sa na chvilu Maleficus zastavil, desiatky kostnatych ruk mu zacali mixovat z brnenim. Pomaly ale predsa ho z neho strhavali. Mohol sa ohanat kolko chcel, sice kazdou ranou lamal kosti a drtil lebky, nebolo to dost na to, aby porazil prevahu kultistov.
Aventius sa zrazu postavil, nabil raketomet, zamieril a vyslovil posledne slova modlidby. Stlacil spust a raketa sa zaryla presne do zatylku Demonickeho Princa. Aventius zlozil raketomet z pleca a sledoval ako sa bestia zmieta v bolestiach. Vrtak sa zavrtaval hlbsie a hlbsie, az pokym neprisla spust strely do kontaku s jeho pokozkou. Jadro hlavice so stlacenym tekutym vodikom explodovalo. Cele hlavne namestie znehybnelo ako sa vodik menil na plyn, zmrazil vsetko navokol. Ciel Primus mal svoje srdce zaliate v lade a jednotky cakajuce pred branami ulu videli ako sa namodrale jazyky zdvihli k nebu a zmenili cervene oblaky na dazd.
Toho dna prsala krv. Prsala na ladovy hrob vsetkych co boli na hlavnom namesti cielu Primus. Maleficus zostal zmrazeny v obkluceni, do pol pasa otrhany ich holymi rukami. Na ich ladovy hrob padala krv. Tie oblahy neboli cervene koli svetlu. Cely cas v ten den prsala krv. Stopadesiat metrovy hrob v lade sa tycil v strede padleho mesta a dnes je tym jedinym co z neho este existuje. To to miesto sa stalo svatynou Karminovych pasti.
Vstupit sem smu len pravy veriaci, co chcu vzdat hold Svatemu Maleficusovi osobne.
Napínavý príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ale pekná ,,rozprávka,,