17. pokracovanie o jednom zo 17. Valhallanskeho

Kus chebu so susenym masom sa mi uz veselo travil v zaludku a ja som sa mohol znovu plne sustredit na povinnosti. Vsetky svetla v tuneloch boli rozziarene na bielo a z haly s kanonom k nam prijemne fukal raz studeny a raz teply vzduch.

Uz som tu nedokazal dalej len tak sediet a cistit bolter. Preskocil som barikadu a zamieril k Barkusovej mrtvole. Strcil som mu ruku pod kabat a hladal som dake granaty. Miesto granatov som nahmatal daky pergamen. Bol zvinuty a dole z neho visela daka pecat.

Strhol som z neho dolu gumicku a rozvinul som ho. Bol cely popisany svabachom a v iluminacii Bol zobrazeny demon oblizujuci tri krat preciaknute "I"cko. Co to ma znamenat? Snazil som sa precitat aspon kusok, ale slova mi nedavali zmysel. Jedine co som pochopil bolo moje meno, potom som tam nasiel z kontextu vytrhnute moje priezvisko. To co vsak bolo napisane dole mi roztriaslo ruky, zuzilo zrenicky, vypulilo oci v zavere prehlasenia stalo: Ordo Malleus a Ordo Hereticus, dake dalsie slova, najskor na rozlucku. Co to ma znamenat? Kde je daky pisar ked ho clovek potrebuje.

Na pleci som ucitil studeny dotyk kovu: "Co to tam mas?", Britvove scitane oci mi nazerali ponad plece. "Nevies to precitat?" "Fuh, no tak ako citam tak mi to nedava zmysel. Bude to zakodovane. Ale nieco neni. Podla tohto ta mal Barkus udrzat na zive az do prichodu dakeho Fritza. Dalej tu chapem dake veci o moznej pritomnosti... demonov, ze ked by ta zabili tak ho popravia. Ale myslim, ze to uz mu moze byt jedno. Clovece, vies ty vobec, ze tvoj predok dostal meno Gareskin za to, ze v jednej z Valhallanskych vojen proti orkom sa mu este ako obycajnemu gardistovi podarilo zabit a stiahnut z koze ich sefa Gera?" "Nemal by som teda byt slachticom?" "Mal by si byt, ale to, ze preco nie si, je zase zakodovane. Podla toho, ze tu dole su podpisany predstavitelia Lovcov bosoriek a demonov, je to maximalny nezvyk, ze tak hore je zobrazeny demon olizujuci inqizicnu insygniu. Vies co za pecat tam dole visi?" "Nieco take som videl len na brneniach bojovych sestier ecclesiarchie, aj to len u niektorych." "Tak to je prosim pecat cistoty. Jedna z najvyssich poct. Odhana demonov a zbavuje strachu. Vacsinou sa neda ani odstranit. Je to nieco podobne ako ked ti vypalili tie zalmy na chrbat." Tak preto som nepocul hlasy, preto som nemal chut brat nohy na plecia, to bol aj dovod, preco som bez vacsich problemov zastreli to co sa stalo z Lady.

"Pome za barikadu. Mam tusaka, ze sa daco zomelie.", ja tu davam rozkazy. Mracil som sa ale mal pravdu. Zroloval som pergamen a zasunul som si ho za opasok.

Preliezol som barikadu a obzrel som sa ku vchodu. Tunelom otriasla explozia, bola taka silna, ze som sa uz neudrzal na nohach. Chytil som sa dakeho srotu co vytrcal z barikady. Vystrel som sa a uvidel som, ze jeden z muzov si pri pade rozbil o barikadu hlavu. "Chodte s nim niekto na osetrovnu, prosim.", povedal som a pokrutil hlavou nad jeho neschopnostou neublizit si.

Pri dalsom zaslahu smrti z dela titana zhasli svetla. Strach sa mi vkradal do srdca. Za nami som zacul tazke a jemnejsie kroky. Obzrel som sa a uvidel som za mnou zmiesanu skupinku milosrdnych sestier a gardistov. Bolo to to posledne co som videl v svetle elektronickeho osvetlenia v tuneloch. Pri dalsom zalostnom zaviti titanovho dela, vsetko zhaslo. Ten vybuch co nas zniesol z noh musel byt plazmovym generatorom. Naslepo som odistil bolter a zaprel som sa o barikadu. Pocul som cvakanie aj ostatnych poistiek. Ked Britva odistil plazmu, oziarilo nas slabe modre svetlo. "Zakri to!", zasycal som na neho. V tme zasuchotal teply kabat a svetlo razom zmizlo.

Pocuval som tlkot nasich srdc, nas dych, bzucanie nasich baterii v laseroch, tiche sepotanie Britvovej plazmy, tiche vrzgnutie trojnozky co sme dali pod autokanon, bombardovanie tam vonku uz aj skoncilo.

 Napínavý príbeh
Komentuj
 fotka
singourney  28. 5. 2008 07:03
waaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaw
Napíš svoj komentár