Fritz siel so svojimi osobnymi strazcami po temnej chodbe s telom svojho ucna. Ucen bol este chlapec. Zradcovsky granat mu vsak odtrhol nohy. Teraz ho drzal Fritzov servitor v naruci a ticho naslapoval vedla inqizitora. Jedinym zdrojom svetla tu boli planuce trisky plamenometov, ktorymi boli obaja strazci vyzbrojeny. Ich tvare co by boli inak zakryte nepriehladnymi maskami, teraz sucitne hladeli na chlapca ktory podchvilou vykasliaval krv. Nemal sancu to prezit. Mozno keby tu bolo dost zdravotneho presonalu, tak by mu mohli vyrobit nahradu, ale to mohli byt iba chlapcove sny.
Fritz, znamy ako vrchny inqizitor, ktoremu z pod kapucne svietia zlte oci a nic viac, si pomaly stiahol kapucnu. Na sedivej a plesivejucej hlave mal mnozsto implantatov, ktore z neho robili doslova stroj na zabijanie. Jedy mu zrychlovali reflexy, este viac ako ich maju zrychlene samotny marinaci, dalsie mu umoznovali vnimat pachy lepsie ako loveckemu psovi, ine mu pomahali ovladat svoju zmutovanu mysel psykera. Z praveho lica mu vychadzala hadicka s kablom, ktora zase mizla v jeho spanku. Oci ktore mu pod kapucnou svietili, teraz nabrali omnoho ludskejsi vyraz. Boli stale strasidelne a neludsky zlte, ale uz nemali ten zabijacky vyraz. Az otcovsky pozrel na chlapca v servitorovom naruci.
Hned na to zas zvaznel a prehovoril svojim upravenym monotonnym hlasom, ktoreho dlhodobe pocuvanie dokazalo podmanit aj cudzakov: "Splnil si svoju poslednu ulohu?" Chlapec vykaslal dalsiu krv a pritakal. "A pamatas si ktora to bola cesta?" "Ano majstre...", dostal zo seba pridusenym hlasom chlapec. Na inqizitorovej tvari sa objavil spokojny usmev a svetlo dopadajuce na steny chodby sa zrazu roztieklo do okolia. Ocitli sa na krizovatke asi osmich ciest. Chlapec unavene zavrel oci a spominal na plany ktore studoval na osetrovni komisariatu, kde bol hospitalizovany. Unavenymi ocami pozrel na tretiu chodbu zlava.
"Budu este dalsie?" "Nie moj majster, Na konci bude vytah.", jeho hlas bol slaby a kazdu chvilu to vyzeralo, ze skona. "Mozem uz ist za Cisarom?" "Tvoje hriechy su odpustene," zacal Fritz a odistil svoju pistol. "chod v pokoji." Dopovedal a odstrelil chlapcovi hlavu. Zostal po nej iba krvavy opar co dosadol na servitorove umelo vypestovane svalstvo. "Bude mi chybat.", povedal a znovu si natiahol kapucnu na hlavu. Jeho priklad nasledovali aj jeho straze a nasadili si bojove masky na tvare.
Ako kracali po prazdnej chodbe, zrazu sa pred nimi zacali otvarat automaticke dvere a boli zaliaty umelym svetlom vytahu. Vsetci styria nastupili a inqizitor stlacil tlacitko so sipkou smerom hore. Zvesil si z opasku obrnene rukavice a pomaly si ich nasadil, zakial z trysiek plamenometov na podlahu odkvapaval tazky olej.
Cinknutie oznamilo konecnu, ale dvere boli zaseknute. Inqizitor si chvilu pockal a potom si povzdychol. Sustredil sa a v mysli si vytvoril plan. Jeho ruky vzplanuli v stiebornom plameni. Vrhol sa vpred a jedinym uderom oboma rukami naraz dvere zrazil na podlahu. Ako tazky kov dopadol na podlahu, zo zeme sa zdvihol kudol prachu.
Inqizicna cata sa ocitla v starej a zaprasenej pivnici. Fritz kyvol svojim straziam rukou aby ho nasledovali. Prisli na koniec miestnosti a pred nimi sa tycili nepriestrelne dvojkridlove dvere s kluckami. Fritz ich uchopil do dlani a roztvoril dvere dokoran.
Na tvari pocitil ostre svetlo zapadajuceho slnka prerazajuceho sa cez chumelicu navokol. Vlocky snehu ho chladili na tvari a energeticke brnenie zacalo vyrovnavat vnutornu teplotu. Pozeral sa na svet okolo viac myslou ako ocami. Vietor mu plieskal s plastom o brnenie a vojaka co stal mierne za nim. Pred sebou videl ohromny zhluk psychickej energie. Pre cloveka co nema tento dar je to nepopisatelne. Vidiet myslienky a pocity... Tam videl strach, nenavist a mysel podobnu jeho, lenze tato bola skazena a necista. Markus.
Fritz dal znamenie dvoma prstami a vybral sa vpred. Z puzdra vytiahol bolterovu pistol a z posvy silovy mec. Na prvy pohlad to bol mec uplne obycajny. Standardny mec inqizicneho typu, lenze tento bol ukuty zo zliatin reagujucich na psykersu mysel. Ako ho uchopil do ruky, rozliala sa po nom seda energia jeho mozgu. Vzdy mala taku farbu ako jeho nalada. Teraz mala sedu farbu sustredenosti a spravodliveho hnevu.
Citil pred sebou smrt a musel konat. V behu na slepo vystrelil. Z chujavice sa ozval uder kovu o kov. Fritz spomalil a potichu naslapoval medzi oblacnymi stenami snehu. Slapal na makke miesta mrtvol na zemi a dufal, ze nepraskne ziadna kost. Zo steny pred nim sa ozvalo: "Fritzzz." To sa dalo cakat, ze ho dude cakat. Ved uz po nom ide rok a pol. "Markus, ako zijes? Dobre? Zase trapis duse ubohych smrtelnikov?", nezostavalo ine ako arogancia.
Fritz so svojimi pomocnikmi a Markus kruzili okolo seba, oddeleny snehovymi stenami, obaja sa pripravovali k utoku. Obaja vnimali mysel toho druheho... Ale tuto vyhodu nemali ani plamenometcici, ani servitor. Na namesti posiatom mrtvolami sa schyrovalo k poslednemu boju sampionov.
Mrarkus citil ako mu primrza sliz k brneniu. Zrazu pred sebou ucitil nevidiacu mysel. Vrhol sa vpred. Jeho "ludsky" plast a zastera sa divoko trepotali v ostrom vetre. Demonicka zbran ktoru mu daroval samotny Velky necisty, ked ho posielal bez rozmyslu na tuto vypravu, tuzila po dusiach, staci jemne zranenie a telo padne na zem bez duse. Bodol chlapa v maske do chrbta a nasledne ho druhou rukou odhodil. Na meci zostalo muzovo srdce. Mec z neho postupne vysaval zbytky zivota. Ked uz bolo srdce uplne suche, sprachnivelo a bolo odviate vetrom.
Jeho pocinanie vsak neuslo ociam jeho partnera. Z trysiek jeho plamenometu vyletela zmes napalmu a posvatnych olejov, ktore sa zapalili pri kontakte so vzduchom. Plamenne peklo sa rozputalo vsade navokol okolo Markusovej postavy. Jeho mysel odklonila vsak vsetky plamene tak lahko ako ked fuknete do prachu na polici. Vojakovi od soku az vypadol plamenomet z ruk a demonicky mec sa vdacne zatal do jeho makkeho masa pod jeho uniformou, do jeho duse pod obalom.
Ozubena gula minula Markusovu zhnitu lebku len o chlp. On vsak nevahal a bezcitne sa ohnal mecom. Ten mu vsak odrazil servitor svojim klepetom. Makus vsak iba zatal zuby a siel ho uderit rukou. Ale miesto uderu, ktory servitor uz siel vykryt mu z ruky vyletela gula ciernej energie, ktora servitora odhodila na zem. Jeho koza sa zacala naduvat a natahovat. Zrazu servitor implodoval a vratil sa do povodneho tvaru. Padol na zem a jeho telo bolo ako zo zelatiny. Z jeho vnutornosti a kovu co mal v sebe teraz uz bola len kasa.
Stali tam uz iba oni dvaja. Kacir a inqizitor. "Fritzzz, preco sssi taky hlupi? Sluzisss falosssnemu bohu. Obycajnej mrtvole na zlatom trone..." Inqizitor vsak pocul podobne reci uz od mnohych vyznavacov demonov, dokonca o ten zivot zobrali aj samotny demoni. Namieril na Markusa mec po ktorom stekala jeho mysel. V temnote ocnych dolkov kacira sa objavilo znepokojenie. Z cepele vyletela gula energie a Markusovo telo sa rozflaklo po okoli.
Fritz si otrel hus jeho lebky z brnenia na hrudi plastom a pozrel smerom k ludom uveznenym pri podiu... V strede namestia stal velky demon samotneho Nurgleho... Myslienky boli rychlejsie ako slova: "IVO SKOC!"
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
kemuro
5. 7.júla 2008 23:57
bez mŕtvoly sa to nezaobíde. prečo sa zakaždým teším,kto príde v dalšej časti o život....
Napíš svoj komentár