Ako sme tam stali nastupeny, otvorila sa hlavna brana a do vnutra voslo pat obrnenych transporterov. Zastali k nam zadkami s padacimi dverami. Zprava niekto zasepkal "Chimery."
Stredna Chimera otvorila dvere s napisom v jazyku Adepta Mechanika, ktoremu som nerozumel, pravdepodobne nieco v zmysle velitelske vozidlo, lebo z neho vystupil porucik co ma bol pozriet na osetrovni.
Niekto mu z chimery vyniesol VOX-hlasic. Vojak drzal voxator a porucik si iba zobral mikrofon a spustil: "Novy clenovia hrdeho 17teho Valhallanskeho regimentu! Dnes vas tu s radostou prijmame a nepriatel je na orbite, ked sa vecer dobre zahladite na oblohu uvidite zablesky vesmirneho boja. Ale ak nas namornictvo neochrani, musime drzat spolu, musime branit nase mesto a musime chranit matku Valhallu, pre Imperatora, pre Terru, pre cele Ludstvo! Nepadli sme v boji proti orkom, a nepadneme ani teraz, ked sa nohy zradcov dotknu jej svateho povrchu!" Odkaslal si a pkracoval, tym jemnym hlasom: " Je cas rozdat zbrane a zacat trenovat. Veterani a dostojnici vam pridelia vyzbroj, knazi udelia pozehnanie a komisari sa uistia o vasu lojalitu, spolu so zbranou dostanete aj..." porucik vymenoval cely zoznam a jedine veci, co sa nam z toho budu hodit, budu masky proti plynu a dajaka modlitebna knizka.
Vsetci okrem Britvu sme dostali laserove pusky, a dajake tie baterie a jeden-dva granaty. Ako sme si ich prezerali a nabijali, prisiel za nami Barkus, pozrel na nas s odporom a najnizsiemu z nas vrazil pastou do oka. "Preco ich nabijate bez modlidby nabijania?" Jak na povel sme vytiahli knizocky a nalistovali spevnik. "To uz je lepsie berte si priklad z Britvu! Ten sa modli stale..... Dobre! na cvicisko s vami. LAVA!...."
Cvicisko bola obrovska letiskova hala, a v nej nic, len a len terce. "Dobre vy chudaci! Palba na cervene ciele!" Nechapavo sme pozerali na terce, zavesene na askejsi zvlastnej konstrukcii, vsekty boli umelohmotne a kremovo biele, miestami zacmudene. Uz som otacal hlavu ku komisarovi, okolo ktoreho sme stali, v akejsi nepodarej obrannej ruzici. V tom zaznej tri krat alarm a ciele sa zacali hybat. Prilozil som pusku parbou o plece a zamieril na najblizsi.
Ked znovu alarm tri krat zahukal, zmenila sa polovica cielov na cervene. Z ich vnutra zacala svietit cervena lampa. Cervene sa na nas priam rutili a biele sa im uhybali z cesty.
Predomnou sa mihli dva biele a potom cerveny. Pusku som mal nastavenu na automatiku. V rychlosti som ani nezamieril, jednoducho som drzal stlacenu spust. Cervene luce a vyboje roztrhali ciel na kusy. Poteseny svojim pocinanim som si ani neuvedomil, ze sa uz nikoho chrbtom nedotykam. "POZOR!" Obzrel som sa a dostal som cervenym cielom do cela. Bol to chaos. Pred ocami sa mi mihali ciele. Zrazu ma niekto zdrapil a za golier kabatu a tahal ma prec. "Strielaj Ivo! Strielaj!" Slovam som moc nerozumel, ale instinktivne som stlacil spust. Puska sa mi v rukach triasla a nadskakovala, ale predsa zasiahla zopar cielov. Po chvili mi uz len cvakala na prazdno. Pred tvarou sa mi objavila tvar Britvu. "Vstavaj Ivo! Hned! Pome pome!" Nejak som sa pozbieral a videl som ako sa aj iny ohanaju uz len vybitymi puskami a bajonetmi utocia na ciele. Barkus sa cielom svizne vyhybal a strielal ich pistolu zozadu do "hlav". Britva zubami odistil protipechotny granat a hodi ho do nedalekeho zhluku cielov. Na to ho zrazil jeden cerveny tak silno, ze radsej zostal lezat. Postupne sme padali. podarilo sa mi este jeden ciel zapichnut, ale to bolo vsetko, najdlizsi na zrazil z predu. Stal uz iba komisar a tak sa cvicenie skoncilo.
"To by stacilo. Boli ste ubohy. Dufajme, ze vecer nam bude Imperator nakloneny." Vsetci sme sa len mlcky obzerali a len Britva si nieco mrmlal pod nos.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár