15. pokracovanie, neexistuje cierna, alebo biela, farieb je vela, ale delia sa na teple a studene
V miestnosti kde som zaspal, sa stale svietilo a po par hodinach spanku som sa zobudil. V hlave sa mi miesili spomienky na Ladu a nove pocity z boja co sa musel odohravat tam vonku. Tanky co sa rutia po opustenych uliciach, demoni pozierajuci samotne duse ludi...
Len som tam lezal a cumel do stropu. Pritom ma palilo svedomie a povinnosti co som mal pred sebou. Nesmiem vyzerat znicene. Som predsa serzant a vojaci musia mat vodcu co ich bude viest. Bolel ma kazdy jeden sval.
Zacul som ako vrzgaju dvere. Otocil som hlavu a uvidel jednu zo sestier ako pristupuje k Britvovi a vyzlieka mu uniformu. Rozopla mu zakrvaveny kabat, na ktorom bola otlacena moja tvar. Musel som sa o neho opriet ked nas nahadzali do tej chimery. Dala mu dole aj koselu a poutierala ho od krvi. Skontrolovala jeho novu ruku a podisla k skrini v rohu izby. Z nej vytiahla novy kabat pieskovej farby a naskrobenu koselu. Polozila veci na nocny stolik, pri ktorom lezala jeho plazma. Zobrala spinave veci a chystala sa odist.
Zrazu sa Britva pohol a chytil ju kovovou rukou za zasteru. Nieco jej potichu povedal a ja som si pod perinou odistil laser. Sestra mu podala stary kabat a on ju pustil. Mal by som zacat verit technologii. Britva si vytiahol z vrecka ten stary papier, cez ktory bola teraz krvava cmuha a chvilu nan hladel. Sestra nazrela do papiera a usmiala sa. Chvilu spolu ticho rozmluvali. A potom odisla. Britva si papier zas zlozil a prilozil na stdce. Zakryl sa a zaspal.
Poobzeral som sa po celej miestnosti a videl som spiacich vojakov. Bolo ich tu viac ako som ich videl pri obrane vstupnej chodby. To znamena, ze nam z kasarnii poslali posily.
Mlada sestra sa este vratila a skontrolovala vsetkych spiacich. Ked sa zastavila pri mne, spytala sa: "Chcete sa umyt teraz, alebo vam mam ukazat ako sa dostanete do sprch?" "Kde su tie sprchy?", nemal som naladu aby ma daka slecinka s brokovnicou pripnutou na lytku, otierala handrou. Usmiala sa a prikyvla: "Pojdete po chodbe, ktorou ste sem prisli a zahnete do tretej chodby vlavo.", povedala potichu a podisla k dalsiemu.
Jej tiche kroky mi splynuli s hrmotom bombardovania tam hore a zavrel som oci. Ani nie po minute som uz o sebe nevedel.
Ocividne sa uz s typmi ako som ja stretla, lebo ked som sa znovu strhol z "nocnej" mory, mal som laser oprety o nocny stolik a cistu uniformu zlozenu na nocnom stoliku.
Vstal som a podla hodin som mal este pol hodiny casu na spanok. Natiahol som sa a pozrel som na postel na ktorej som lezal. v miestach kde som mal chrbat, bola akasi mazlava hmota, ktora bola na dotyk ako vazelina. Mierne nazltla a smrdela ako moc. "Vies, ze mas na chrbte vypalenu litaniu ochrany proti demonom, napisanu vo vznesenom svabachu?", ten hlas patril Britvovi. "CO?", roztrasenou rukou som si presiel po chrbte. Naskocilami husia koza. Naozaj som tam mal vypalene dake zalmy. "Ako vies, ze je to litania ochrany?" "Studoval som historiu Imperia a zalmy su jeho sucastou." Tak preto som nepocul tie hlasy v mojej hlave. Preto som sa nebal Lady, ked sa po nas vrhla. A ta vazelina musela byt hojiva mast.
Kto mi to mohol spravit? Museli to by ludia z Orda Mallea, co na mne robili testy v kasarenskych osetrovniach. Britva uz mal na sebe novu uniformu a sedel na posteli a skumal svoju novu ruku. "Preco nespis?" Spytal som sa. "Nemozem, z osetrovni sa ozyvaju vykriky, niekoho tam rezu a dosli im tablety proti bolesti. Pocujem zeny, co vrestia a prosia o smrt. Detsky plac... A stony muzov, ktorym sa z tiel rynie potokmi krv." Zapocuval som sa do neutichajuceho dunenia tam hore. "Ale ja nic nepocujem." Britva len potriasol hlavou a pretrel si tvar pravou rukou, ktora este stale patrila jemu a pozeral dalej do zeme.
Odvratil som od neho pohlad a vybral sa do sprch. Preco som mal na chrbte tie znaky? A preco nam, nam uplne zbytocnym bazantom pridelili odchovanca zo sholy progenium? Ako to, ze taka sebevrazedna zbran akou je plazma, este Britvovi nevybuchla v rukach? Tieto myslienky mi prudili hlavou, pokym mi voda v sprchach stekala po celom mojom tele.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.