Jedna z vln mi zrazu obleje ruku. Mam ju celu spalenu ako po obliati kyselinou kralovskou. Pali ma a koza na nej chyba. Do duse sa mi vkrada strach. Uz to zacina. Za mnou je hmla a predomnou sa z hmly vynori ludska postava, ktora sa pohybuje ako vlna. Je to muzska postava, chuda a svalnata. Cela je hnilobne strieborna. Nema tvar a ani genitalie. Spod sanky sa jej spusti bezzuby koznaty otvor a daco nehlucne zakrici. Vrha sa po mne a z vln ich je vokol clna stale viac.
Veslujem ako o zivot. Podchvilou sa obzeram a vidim ako sa zelena hmla predomnou rozostupuje.
Strieborne tela na mna spliechaju stale kyselinu a snazia sa ma stiahnut pod hladinu. V dialke pocujem syreny. Stare, hukanie a piskot z kovovej truby. Z hmly sa vynara molo. Z neho na mna kyva dievca s dlhymi vlasmi. Vidim len jej obrysy.
Veslujem k nej. Uz som skoro pri mole, ked mi zrazu skoci do clna a ukazuje na breh co nie je ponoreny v hmle. Svieti tam slnko a na kopci je tam vojensky tabor. Na mieste kam ukazala sa nachadza velka zelezna brana, ako v dakom prieplave.
Veslujem ako o zivot. Ona sa pritom na mna pozera jej vystrasenymi modrymi ocami.
Obraz ukazuje vojensky tabor na kopci. Uz je noc. Reflektory sleduju hladinu. Vojaci v dlhych kabatoch s kalachmi v rukach stoja pri rampe. V dialke zavije vlk a vojaci sa za zavitim otocia s lacnym vyrazom v ociach.
Obraz ukazuje zhrdzanevu branu prieplavu. Za branou je hlboky kanon v ktorom ludia stavaju trup lode a na brehoch kanonu su luky mladej travy. Ponad branu zrazu vlna hodi cln s dvoma ludmi a tromi striebornymi telami. Dievca sa chyti okraju diery kanonu ktoru brana oddeluje od jazera. Drzim sa jej a spoku vylezieme na breh kanonu. Predomnou sa tyci obrovsku kovovy plat. Padam do kolien a so zufalym vyrazom citam napis Victoria.
Dole v kanone otvoria stavidla a my tam nahy pozorujeme tok vody cez sito. Dievca pride postvornozky blyzsie k cistej vode kde by nemali byt ziadne potvory a zacne sa s nou hrat. Vsimnem si, ze na chrbte ma tri strieborne pupaky. Vyrazky ktore ak sa nevytlacia, zmeni sa osoba na strieborne telo.
Zacnem jej ich vytlacat. Zrazu ju strhne strieborna ruka pod hladinu. Vrham sa za nou. Na povrch, kde strieborne tela masakrju stavitelov clnu, stupaju iba nase bubliny. Zrazu sa z vody vynori ona. Vystrasena a otrhana od monstier sa zenie po klzkej trave, chyti sa plechu, ktory sa zrazu povoli a ona pada do vod smrti, Za nou padne plech a nasa krv sfarbi nocnu vodu na cerveno. Svetlo reflektora prejde po hladine a v dialke sa zacne ozyvat syrena.
Prebudzam sa a som uplne zmordovany.
Pseudoblog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zuziicka
10. 7.júla 2008 21:12
strasidelny zaciatok
Napíš svoj komentár