Peter

19. pokracovanie.

Britva dopadol na tvar a z hrdla sa mu vydral stlmeny rev. Obratil sa s namahou na chrbat a zacal sa hrabat v brasni. Zdravou rukou z nej vytiahol svetlicu a skrtnutim o zem ju zapalil. Vsetko bolo oziarene cervenym svetlom. Z gulky v jeho bionickej ruke vyrastali bezfarebne chapadla a nataholali sa a trhali mu rukav na kusy. V nemom vyraze, na vsetkych styroch, obklopeny mrtvolami som na to hladel. Britva bol od strachu nemy a trasucou sa rukou prilozil rozpalenu svetlicu ku kovu co mal miesto ruky. Chvilu zavahal a bodol. Bodol do tej veci svetlicu a chapadla vzblkli v cervenom plameni. A Britva odhodil svetlicu za pozostatky barikady.

Niekto komu som nevidel do tvare sa chytil autokanonu a vypalil po poslednom z chaosakov. V zapeti som videl ako tomu hlupakovi co sa hral na hrdinu preraza strela kus tvrdeneho plastu co bol zasity v kabate. Dostal zasah rovno do srdca a zvalil sa na autokanon. Vaha jeho tela delo pritlacila a zdvihla jeho hlaven do stropu.

Nad barikadou sa prehnala zelena vlna a v zhasinajucom svetle som videl ako sa mrtvi zacinaju hybat. Z haly sa zacali ozyvat dunive kroky co sa priblizovali. Zdvihol som dalsi laser co lezal na zemi a zacal som z oboch palit po zradcovskom carodejovi. Lasery sa mu odrazali od sliznateho brnenia, alebo boli odklonene silou jeho vole. Britva po nom s modlidbou na perach vypalil z plazmy. Za nim sa pridali aj dalsi. Lasery, broky a gulky sa od neho odrazali. Plazma sa vracala spat na nas. Ten chlap bol nesmrtelny.

Nad nasimi hlavami sa ozvalo prasknutie. Najskor daka nevybuchnuta naloz z bombardovania. Do haly spadla hromada kamenia, nasledovana desiatimi chlapmi v plnej zbroji. Z ich automatickych laserov sa na neho valila sama smrt. Orocil sa a my sme zacali bezat. Mrtvi uz stali vsetci na nohach. Komando hodilo do pristupovej cesty granat.

Lenze to nebol granat. Bola to meltova naloz. Citil som to teplo na chrbte. Biele svetlo nas oziarilo a za nami z chodby zostala len stena z roztecenej zuly. V zablesku svetla som videl ako niekto nebral bajonetom zombika a pritlacil ho o stenu. Zachranil tym zivot sestre. Ta ho strhla od obzivlej mrtvoly a tahala ho k tunelom. Vbehol som do tunelu s lasermi v rukach. Jedna z milosrdnych sestier nieco hladala naslepo na stene. Ako sa k nej priblizil Britva s tou plazmou uvidela tlacidlo na stene a uderila do neho pastou. Za mojim zadkom sa zavreli mechanicke dvere v type fotografickej uzavierky.

Nastalo ticho a tma. Padol som na kolena a zhlboka som dychal. Jedine svetlo sme mali z plazmy. Tuzobne som hladel na svetlo co sa sirilo spoza Britvovho obrysu. Raz, dva, tri, styri, pat, sest... pocital som v duchu aby som sa ukludnil.

Hrobove ticho zrazu narusilo skriabanie mrtvych ruk na dvere. "O velky Imperator, rozziar svoje svate svetlo co nas ochrani pred temnotou.", ozval sa v tme Britvov hlas. "O velky Imperator, rozziar svoje svate svetlo co nas ochrani pred temnotou.", zopakoval aj s niekolkymi dalsimi. "O velky Imperator, rozziar svoje svate svetlo co nas ochrani pred temnotou.", zopakovali sme vsetci naraz. Opakovali sme to az do vtedy, kym sme vsetci nestali na nohach a neuvazovali jasne. "Mali by sme sa vratit na osetrovnu. Maju tam zalozny zdroj.", odznelo v zenskom hlase. "A co s tymi potvorami?", spytal som sa. "Nechame im tu prekvapenie.", ozval sa hlas jedneho zo starsich gardistov, nasledovany klopanim na kovovy obal miny.

Pobrali sme s teda k osetrovni. Britva siel prvy a cital napisy vo vyblednutom svetle plazmy. Ked sa v tuneli objavilo svetlo osetrovne, zaistil Britva plazmu a ta zhasla. Pohladil ju a v duchu musel dakovat, ze nevybuchla.

Vosli sme dnu a tam nebol nikto. Nikto len vrchna sestra Pandora so zopnutymi rukami a zlozenymi rukami pri voxe. Bol som cely dolamany, a netuzil som po inom ako sa zvalit na zem a spat. Ale ked sme odchadzali bol tu novy plukovnik a teraz len tak zmizol. Neveril som jednoducho, ze by sem siel len za to, aby nam odovzdal capice a serpy. Podisiel som teda k nej a pritiahol som si druhu kovovu stolicku. Sadol som si oproti nej a zacal som: "Sestra, nevideli ste tu niekde noveho plukovnika?" Na jej tvari sa zjavil vyraz hrozy a uvidel som cerveny pramienok co jej vytekal z kutika. "Co sa vam stalo? Kto vam to spravil?" "Nic sa mi nestalo.", odsekla a postavila sa. "Dovidenia." Povedala mi a odkrivkala prec. Co sa tu stalo pocas vypadku?

Nevedel som co si mam o tom mysliet. Vybral som sa k lozkovej izbe, ze si trochu odpociniem. Vosiel som do dveri k spalni a ucitil som rozpusteny vosk. Za dverami horeli sviecky. V ich mihotavom svetle som uvidel vojakov co si odvazovali rany. Iny si vyzliekali uniformy a chystali sa lahnut si.

Jedna postel vsak bola prazdna. "To bude dobre, neboj. Len klud. Uz je dobre, uz je dobre...", zacul som sepot a hladal jeho zdroj. Uvidel som niekoho ako sedi na cudzej posteli. Na tej posteli lezalo dievca s dlhymi vlasmi. Ten co ju utesoval ju hladel po hlave, ako presiel rukou v miestach okolo ucha, zbadal som jej zaschnutu krv. Tiahla sa od jej oci az na vankus na ktorom mala hlavu.

Dievca z tazka dychalo. Vojak co sa nad nou sklanal sa na chvilu odklonil a odtrhol z cistej obliecky co lezala zlozena pri jej nohach, pozdlzny kus. V svetle sviecky sa mihla jeho kovova koncatina. Bol to Britva, alebo ako sa vlastne volal.

"Pocuj, obviazem ti tie tvoje oci, mam teraz kovovu ruku tak sa nezlakni." "Kto si?", prehovorilo dievca tichym, ledva pocutelnym hlasom. "To som ja Peter, nepamatas sa?", odvetil ked jej zacal kusom latky omotavat hlavu. Peter, tak tak sa v skutocnosti volal. "Co sa ti stalo s rukou?", pytala sa dalej. "Potom ti poviem, oddychni si. Musis sa vyspat. Dobru noc.", starostlivo ju pohladil po hlave a vstal. Drzal sa za lavu ruku v miestach, kde sa mu kov stretaval so zivym. Ako okolo mna prechadzal. Pozrel na mna utrapenym pohladom. Akoby hladal odpoved. Presiel k svojej posteli a zhodil spinavy kabat. Ruka ho ocividne bolela, ale mal vacsi strach o nu ako o seba.

Zhodil som kabat na postel a padol tvarou do vankusa. Na mojom nocnom stoliku bol dalsi potravinovy balicek, ktory som dychtivo otvotil, aby som sa nasytil. Susto som zapil hltom vody z polnej flase co som mal za opaskom. Polozil som hlavu na vankus a zaspal som.

 Napínavý príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu