Oci som mal uprene na servitora. Jeho seda pokozka a mnohonasobne implantaty z neho robili viac sroj ako cloveka ktorym kedysi bol. Miesto jednej ruky mal kovove klepeto a miesto druhej mal kovovu nahradu svojej povodnej ta bola zakoncena ozubenou gulou. V miestnosti som bol ja v koseli, nohaviciach a tazkych cizmach, chlap, keby len chlap... Inqizitor z ktoreho srsal strach, nevidel som mu do tvare, len zlte oci mu svietili pod kapucnou. K tomu mal bolterovu pistol, energobrnenie v ktore este vyzdvihovalo jeho postavenie a svatoziaru vyhotovenu zo zlatisteho... niecoho. Nebola to ocel, ani plastocel, ani plast... Urcite nebola len na ozdobu alebo ako symbol svatosti. A urcite som este nevidel vsetky jeho triky. Okrem nas tu bol len vygumovany servitor co ma bol na povel schopny roztrhat na cucky.
Priznam sa. Keby som mal plny zaludok, tak by som sa od strachu aj posral. Oci mi prebleskovali z jedneho na druheho a naspat. "Bojite sa pan Gareskin?" Rychlo som si premyslel odpoved a pri pohlade na mraciacu sa lebku v jeho hrudi som odpovedal: "Popravde neviem co mam cakat." "Nemusite sa bat, nie ste obvineny z carodejnictva ani zrady. Potrebujeme od vas aby ste nam popisali co sa stalo v tej chodbe kde sa do vas pustil ten psyker." Po chbte mi prebehol mraz, znovu som mal pred ocami tie hrozy boja, ludi masakrovanych palbou a potom jeho nezadrzatelny postup.
"Ked sa priblizil, zacala nam vsetkym tiect krv z usi," hovorilo sa mi to tazko, videl som tie tvare pred sebou, este nervozne a smejuce sa na vtipoch pred tym ako zhasli svetla, potom tie skrivene grimasy v smrtelnych krcoch, odhalene len na zlomok sekundy v zableskoch palby: "bola tam tma tak vam mozem povedat asi len tolko, ze bol velky, zmutovany a nesmrtelny. Co to bolo to co na nich skocilo?" Ta otazka mi usla nejak samovolne. Nieco vo vnutri mi hovorilo, ze to bude vediet. "Co prosim?" "Taky zhrbeny muz, s lebkou miesto hlavy, rychly jak blesk a s planucim mecom." "Planucim mecom musite mysliet energeticky mec, alebo zeby silovu zbran?" "Ja neviem, daco take ako mal plukovnik." "Co to stvorenie spravilo?" "Ten chlap sa na nepriatela vrhol z boku, zasypal ich palbou a trhal ich na kusy..." "Tak tam sa podel nas vrah z Evesorskej svatyne. Prave ste nam pomohli objasnit smrt imperialneho agenta. Nase spravy zaznamenali uz iba jeho posmrtny vybuch a prepadova jednotka co sla v jeho stopach hlasila stret s nepriatelom, pouzitie meltovych nalozi a potom uz nic."
Inqizitor si premedlil ruky a spytal sa ma: "Hovoril nieco?" "Vrah? Nie...." "Nie vrah, ich vodca, ten psyker.", prerusil ma inqizitor. "Nieco suslal o hostine na dusiach." "To neni dobre. Odviaz ho.", povedal to viac sebe a servitorovi ako mne. Ten bizardny tvor sa mi postavil za chrbat. V hlave som uz videl ako sa mi triesti hlava po zasahu jeho ozubenou gulou. Uz som pocul ako svisti vzduchom a zrazu som bol volny. "Dakujem.", povedal som po tichu. "Servitori posluchaju na slovo a nikdy nesklamu. Neplitvajte na stroj v tele kacira slovami vdaky.", co ten chlap vie citat myslienky? V mojej mysli o ktorej som si myslel, ze je nedobytna sa mi momentalne hrabe daky iny clovek? "Nebojte sa, on sa vam do hlavy nedostane a vyzlecte si koselu. Musim sa pozriet ako vase telo reaguje."
Docerta ten chlap vazne cita myslienky a o kom to zas hovori? Dufam, ze nie o niekom co mi chce bodnut dyku do chrbta. Pomaly som si rozopol koselu a odhalil zjazveny chrbat. Musela to byt draha mast co na mna natreli ked nic necitim, ani bolest, ani palenie. V mysli sa mi ozval inqizitorov hlas, bezfarebny a bez intonacie: "Bud rad, ze nevies co si mal na chrbte...", hlas sa stratil tak z nenaznania ako sa objavil.
"Hmmm, nie si sice psyker, teda nebude mat tento vypaleny znak cistoty taku silu, ale malo by to stacit. Ked som pocuval tvoj hlasovy zaznam a nenasiel telo tej zeny, bolo mi jasne, ze ju idu obetovat, alebo nieco podobne. Pri chaose jeden nikdy nevie.", spomenul som si ako Lada trhala ludi na kusy a ako som ju musel zastrelit. "Ano a preto si necitil smutok. Neni to len take vypalenie do koze akoby si cakal." Inqizitor sa odmlcal. Zavrel oci a sustredil sa.
S servitorom za chrbtom a nedockavostou som cakal co sa bude diat. Ci ma uz pustia alebo tu budem musiet trcat a muzi co mi boli zvereny budu tam vonku bez velenia zmasakrovany? Po chvilke co sa zdala ako cela vecnost, inqizitor rychlo odtrhol oci od seba a zamieril rukou na mrtvolu na zemi. Z plukovnika nevytekala krv a pritom mal noz v cele. Nieco rychlo odriekaval. Hovoril tak rychlo, ze som mu ani nerozumel. Zrazu mu z ruka zacala svietit. Svetlo mu prudilo zilami a postupne sa zlialo do jeho dlane. Drzal ho ako keby ste mohli chytit dym. Zahnal sa a hodil svetlo na mrtvolu.
S plukovnikovym telom zacalo daco z vnutra metat. Stovky malickych vykrikov sa zacali ozyvat ako sa energia sirila telom. "Nurglini.", povedal inqizitor a pozoroval ako sa mrtve telo meta na podlahe. "Potrebuju vas na osetrovni. Neofocialne. Bezte!"
Napínavý príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
biancadetolle
2. 6.júna 2008 21:45
Vrrr napínavé, ale brrr...
Napíš svoj komentár