Sli sme po chodbe spolu s veteranmi. Pokym my sme na sebe mali len kosele, nohavice a tazke topanky, oni tu v trupe rozpalenej lode chodili v plnej polnej. Nepriestrelne kabaty a najroznejsie upravy, tak aby kazdemu sedeli podla chuti. Mali sme namierene do zbrojnice. Pred nami sa na stene zjavili velke automaticke dnere, ktore sa otvarali odsunutim do stropu. Bol na nich vystrazny pas pomalovany zltymi a ciernymi pasikmi. Nad vystraznymi pasmi bola napisana na dverach modlidba ochrany proti zlodejom.
Dvere sa pomaly so zasycanim otvorili a my sme vstupovali pomaly po jednotlivych druzstvach dnu. Ked prisla na nas rada, ako poslednych pravdaze, vosli sme do malej betonovej miestnosti pred skladom. Tam na nas cakali dvaja spravcovia skladu. Mali na sebe cervene haby a overovali si nase menovky. Ked s tym skoncili pustili nas dnu. Tam nas cakal dalsi, rovnako obleceny chlapik, s ochrannymi okuliarmi na nose.
"Mate dve moznosti, jednou su dvojhlavnove brokovnice, alebo zbran o ktorej si vase velenie myslelo, ze ju tu nemame..." Preco nas musi napinat? Nech sa uz vymackne. Chlapik sa otocil a z krabice za jeho chrbtom vytiahol pusku, ktora sa stavbou podobala na laserovu, ale hlaven bola sirsia a zasobnik tiez. Mieridla vsak mala rovnako jednoduche. "Jednoducha a efektivna, plne mechanicka, automaticka puska. Zhodou nahod mame plne krabice nabojov s dutou spickou." Hovoril to ako naucenu basnicku, pisklavym hlasom cloveka, co cely zivot presedi na zadku. "Jej vlastnosti sa rovnaju laserovej puske. Plus," zdvihol prst aby si uputal nasu pozornost, "pri strelbe ma odstrasujuci efekt hluku a vybuchov pusneho prachu. Jej nevyhodou, je vsak to, ze si s nou treba nosit omnoho viac municie. Nedokaze sice roztrhat cloveka jedinou ranou ako nase velkorazne brokovnice, ale dokaze lepsie penetrovat brnenie."
Pozeral som na neho a na jazyku som mal jedinu otazku: "Nedostaneme radsej volnu ruku aby si kazdy vybral to co mu padne najlepsie?" "Ano, ano, jasne... prepacte, ale ta puska..." Uz som to nemienil pocuvat: "Podaj mi tu pusku." Cely stastny mi ju podal a ja som ju zdvihol z jeho tlstych prstov. Puska vonala po mazadlach a pusnom prachu. Otocil som jej hlaven na toho otravneho chlapika a povedal s ladovym kludom: "Este slovo o puskach a ja strelim." Chlapik iba sklonil hlavu a somral si nieco o tom, ze vzdy to skonci takto.
Prehrabavali sme sa skladom a hladali nepriestrelne kabaty, kusy brnenia na lakte a litka, kazdy to co uznal za vhodne. Britva si zase spravil na cizmach zamotky. Neni to zly napad, upevni to cizmy a da sa do nich skryt noz. Zobral som z krabice s baterkami tri, keby vypadol prud. Jednu som si pripevnil na pusku a dalsie dve som si hodil do brasne. Na polici regala, som zbadal dake pasky, jednu som zobral a natiahol som si ju na lavu ruku.Mala tri uska, pravdepodobne na granaty, ja som si tam strcil kremikove svetlice. Dalsi si ich brali tiez, v uskach mali nastrkane svetlice, dymovnice a zasobniky pre zrychlenie nabijania. Boli sme pripraveny. Dva plamenomety a autopusky v rukach, helmy na hlavach a uz chybala iba jedina vec. Vyliezol som na kovovu krabicu a hladal som daky voxator. Nikde som vsak ziadny nevidel.
Zavolal som toho otravneho skladnika, ktory sa pred mnou cely triasol. "Neboj sa ma... Kde mate voxatory?" "Tie dostanete v raketoplanoch." "Aha, dobre, tak potom vyrazame.
Vybaveny a vyzbrojeny sme si to hrnuli po bludisku chodieb a po okoli sa rozliehalo dunenie dopadanie kanad na nasich nohach o mrezovanu podlahu vesmirnej lode. Vsimol som si, ze sledujeme ventilacnu sachtu, ktora zmizla v stene nad dverami. Dvere, podobne ako na sklade, len vacsie, sa otvorili a my sme sa ocitli v hangari. Namornictvo tam uz pripravovalo styri vysadkove clny.
Okrem clnov tam boli aj desiatky Valkir, ktore sa pouzivaju iba na vysadky elitnych skupin, my sme vsak teraz pracovali pre namornictvo, takze nas tam prevezu na ich strojoch, nie na nasich Valkirach. Okrem vysadkovych clnov v hangari bolo asi desat stihacov, Thunderbolty a este jedny ktore som nepoznal, tie druhe vyzerali ako hroty sipov, pokym Thunderbolty boli stavane skor na boj, ako na rychlost. Mali kridla a pevny trup, tak aby uniesli bomby aj tazku vyzbroj v podobe laserovych diel a tazkych bolterov.
Z lampiona na stene sa ozvalo zatrubenie. Tobol sygnal aby sme sa zoradili a pripravili na nalodenie. Bocne motory clnov sa zacali zahrievat. Mali este jeden v strede, ale ten zatial iba potichu praskal energiou co don vtekala potrubim. Clny vyzerali ako obrovske skatule od topanok, s nalepenou kabinou trojuholnikoveho tvaru. Z bocnych motorov sa tahali dve male kridla, kazde so styrmi raketami, aby sme sa mali ako dostat dnu, keby su dvere hangarov zavrete. Druhe zatrubenie a my sme nskakali do clnu. Dvere sa za nami pomaly zatvarali a svetla ubudalo. To bol nas jediny cas na priputanie sa do jdenoduchyh sedadiel po bokoch priestoru clnu. Dvere sa zavreli a nastala tma. Motory sa rozbehli na plny vykon a cely cln sa zacal otriasat.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
kemuro
13. 7.júla 2008 13:50
sa zakaždým do toho tak vžijem,že sa potom chvíľu muím spamätávať
Napíš svoj komentár