Vsetky svaly som mal napnute. Keby sa ma trez niekto dotkol najskor by som mu vrazil, lebo v krvi som mal litre adrenalinu a srdce mi tlklo ako o zavod. Postupne som prestaval vnimat vsetky tie zvuky okolo mna. Na brade sa mi zacalo rozlievat akesi neprirodzene teplo. Opatrne som si rukou skontroloval co to je. Bola to tekutina. Tazka a lepkava. Vytekala mi z usi. Nie uz nie. Opatrne som ju ochutnal. Kovova pachut bola jasna. Zas mi krvacaju usi. Spomenul som si ako sa mi to stalo prvy krat u Lady doma, ked tam bol ten votrelec co ju uniesol a zmenil na nepoznanie.
O to pevnejsie som drzal bolter stiskal som ho v rukaviciach. Nechty sa mi zarezavali do rukavic a keby mohli, presli by aj zelezom bolteru. Citil som ako sa mi strachom triasli ruky. Z bolteru som videl len jeho temeno, mieridla a muska boli hlboko v tme.
Bez sluchu mi zostavali len moje oci a cuch. V strete chodby s halou sice presvitalo do haly trochu svetla. Nic, nic sa nedialo. Len mi zacalo piskat v usiach. Potriasol som hlavou a zaprel sa laktami o barikadu.
Zrazu som ucitil taky vtieravy zapach hniloby. Vsetci sme stuhli a natocili svoje, alebo ukoristene zbrane smerom ku vchodu. Zuby som mal zatnute. V tom sa vpredu mihol tien. Od prekvapenia so mnou trochu trhlo.
Napinal som usi ale nic. Zrazu sa vo vchode zjavila obrnena postava. Zradca stihol stlacit spust, ale v zapati ho zasypalo krupobitie guliek a laserov co svojimi chyrurgicki presnymi lucmi osvetlovali celu chodbu. Pokym boltre svojimi zableskami podobne ako brokovnice len na chvilu vrhli svetlo zo svojej smrtonosnej hlavne a v zapati zhasli.
Zradca padol na znak zrazeny tlakovou silou brokovnic a boltrov, pricom mal tu cest pochutnat si na smrtiacich vybojoch z najpouzivanejsej imperialnych zbrani, vznesenych laserovych pusiek. V smrtelnom krci drzal stlacenu spust a z haly sa ozvalo bolestne zavitie.
"Uzzz len par dusssi!", ozvalo sa sycanie z haly. "Pripravte mi hossstinu a budete nasssyteny." Vo vchode sa mihli dva tiene. "Pripravit...", rozkazal som septom. Styri svetelne kuzeli nas zrazu zaliali svetlom a na nas oslepenych sa zniesol hnev nepriatelovych bolterov.
Na slepo som zacal palit po zdrojoch svetla. Bolter ma kopal do ruk a cez jeho hluk som takmer nic nepocul. Vo vzduchu som citil pusny prach z bolterov, staticku energiu z laserov a ozon z plazmy. Tieto pachy sa miesali s tuchlinou a hnilobou co sla z haly plnej chaosakov.
Obe straty mali straty, stav som vsak rozoznal len vdaka vykrikom. To znamena, ze ak niekto dostal do hlavy a ja som nezacul triestenie jeho lebky, tak som ani nevedel, ze umrel. Svetla co mali chaosaci v bolteroch uz vsetky lezali neskodne na zemi.
Zrazu mi bolter cvakol na prazdno. Odhodil som ho a zobral som si z chrbta moju pusku. Odistil ju, vystrcil sa spod barikady a pozdravil jedneho z tych parchantov horucim pozdravom.
Vykriky, palba, nadavky, modlidby, nezrozumitelne rozkazy to vsetko sa navokol ozyvalo a ani z jedneho nebolo nic poriadne rozumiet. Autokanon sa v pravidelnych intervaloch ozyval a spomaloval ich postup nekompromisnymi projektilmi o velkosti mojej parte.
Bledomodre svetlo z plazmy zrazu zhaslo. Zas sme videli len zablesky a ciernavu. Po chvili ked Britva alebo dakto co zdvihol zbran od jeho mrtvoly nabil, zase nas oziarilo svietnave svetlo.
Pomaly ale iste sa nam minala municia. Ak teraz nezasiahne vysia moc, tak je po nas. Polovica nasich striel sa len neskodne odrazila od ich brneni.
Zrazu dvaja padli na bok. Nieco medzi nich skocilo. Vsetky ich zbrane sa obratili na postavu maleho zhrbeneho muza s lebkou miesto hlavy. Ta vec ich sekala na kusy s namodro planucim mecom. Jednemu z nich vrazil ruku do hrude a vytrhol z nej srdce.
Bola to strasidelna tienohra s este strasnejsimi zableskami svetla z jeho planuceho meca. Temna krv sa liala po podlahe. Jeden zo zradcov co mal potrhany plast jedinou ranou zabil to ludske monstrum co nas zachranilo. Tichy vystrel z bolteru pri ktorom sa ani nezablislo a mozog toho blazna lezal na zemi.
Vodca chaosakov sa s jeho druhmi otocil tvarou k nam. V miestach kde mal mat oci sa tma este viac stmavila. Ten chlap vysaval svojimi ocami svetlo okoliteho sveta. Mrtvola muzika so sebou cukla. Uz som cakal, ze vstane, ale svetlo na jeho hrudi sa rozsvietilo na zeleno. Sekundu na to muzik explodoval. Explozia bola ohromna. Ty, co sa nestihli skryt a dostali zasah, prisli razom o kozu a maso. So zmucenymi vykrikmi padali k zemi. "KURVA, preco mi ta plazma nemoze rachnut v rukach aby som sa na toto nemusel pozerat?", stazoval sa Britva co lezal pri mne v zakope. Predsa to prezil.
Ked bioexplozia ustala, vykukol Britva von, pritom si bionickou rukou chranil tvar. "To...", boli dve pismena co stihol vyslovit pred tym ako ho rana z bolteru rovno do mechanickej ruky zrazila s otockou na zem.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár