Predtym ako sa za beziacim Ivanom stihli zavriet dvere, dnu k inqizitorovi Fritzovi a jeho servitorovi vstupili straze co stali pri dverach. Pohlad jedneho z muzov sa na chvilu zastavil na skrutenej, ohorenej a akoby vyfucanej mrtvole plukovnika. Spod jeho masky sa vydral tlmeny hlas: "Lord Inqizitor, ste si vedomy, co sa stane ak sa o tom dozvie plukovnik Shafer?" "Ano, otoci sa na mieste a aj s celou trinastou trestnou nam sem napochoduje, ak sa nam nepodari zradcov odrazit tak sa mame na co tesit." "Ale ako mohol ziak jedneho z imperialnych hrdinov zradit?" "Tak isto ako mohol zradit aj Arcizradca Horus. Podme, mame tu este vela prace." Inqizitor so svojim doprovodom vysiel z vypocuvacej miestnosti a zamieril napriec tmavou chodbou. Po par krokoch sa k nemu pridala aj jeho servolebka, ktora sa uz postarala o opravu Petrovej ruky.
-------------------------------------------------
Bezal som, bezal ako o zivot. Nech uz ma na osetrovni malo cakat cokolvek. Koselu som si zapol v behu. Netrapilo ma ci je zapnuta spravne. Ten chlap co by mal byt inqizitorom Fritzom toho vedel vela a ak sa malo daco zomliet tak to bolo vazne.
Bezal som po tmavej chodbe a moje kroky sa odrazali od kovovej podlahy. Bol to jediny zvuk co bol pocut nasiroko daleko. Obcas som minul dake oddelenie kde mali tiez zalozny generator. Aspon som nebezal na slepo.
Zrazu som v dialke zazrel svetlo osetrovne. Neprijemne zlte a predsa pritazlivejsie ako ta tma v chodbach. Rozrazil som zavesy co svetlo zrezavali do jedineho pasiku a zrazu som nim bol obklopeny. Rozmazane som registroval vsetko naokolo. Neusporiadane postele plne ranenych, nad kazdou visela zbran dotycneho. Nad niektorymi neviselo na haku postele nic. To museli byt civilisti. Jedinou mojou zbranou bolo moje telo a okovane cizmy. Zo smeru lozkovej miestnosti vbehol dnu Davis. "Davis co sa deje?", spytal som sa zvysenym hlasom. "Jeden z civilov na zachvat!", rychlo odpovedal a vbehol za zavesy v strede miestnosti.
V posteli pri mojej lavici lezal nejaky serzant. Oci aj usta mal otvorene. V ociach mu uz davno chybal plamienok zivota. tak som zvesil jeho vak z haku. Vo vaku bola bolterova pistol a zopar zasobnikov. Zasomniky som si nastrkal za opasok a s pistolou v ruke som bezal do lozkovej miestnosti.
Spoza dveri som videl ako za oknami lieta cervene svetlo. Praskanie laserov a buchot som pocul dost zretelne. Rozkopol som dvere a okolo hlavy mi preletel cerveny luc smrti. Nebol cas hladat toho hlupaka co po mne vystrelil. Z radu gardistov co palili po pomatenom pacientovi sa zrazu niekto vrhol vpred. Vyhol sa nocnemu stoliku co po nom sialenec vrhol a prevalil sa po posteli kde spaval Britva. Sialenec mal strapate vlasy a kvapkalo mu z ust. Ako sa nacahoval po laserovej puske, leziacej vedla postele. Namieril som a vystrelil. Gulka odhodila zbran prec a vyplasila sialenca.
Postel za ktorou sa sialenec kryl zrazu pretalo modre svetlo. Cepel zapnutej energetickej zbrane sa zabodol do jeho hrude a v zapati mu moja gulka prevrtala hlavu.
Dvere sa za mnou rozleteli a zdravotne sestry s Davisom sa uz iba pozerali do tmy co nastala po zhasnuti energetickeho meca. Zacali sme znovu zapalovat sviecky. V ich mihotavom svetle som videl gardistov co ich ten maniak umlatil kovovymi nocnymi stolikmi a tycami co poodtrhaval z posteli.
So svieckou v ruke som prisiel k mrtvole s dierou skrz na skrz v jeho hlave a grimasou na tvari. Triasol sa mi pohlad. Triasol som sa cely. Ak ich je takychto labilnych vonku viac tak mozeme cakat vzburu.
"Pane to to priniesol Britva. Vraj vam to mame dat ako znak dobrej vole inqizicie.", povedal vojak co zabodol sialenca cez postel. V rukach drzal mec plukovnika. Tmavosiva cepel sa matne leskla v mihotavom svetle sviecky. "Dakujem.", povedal som a volnou rukou som chytil zbran za rucku. Bol to elegantny kord Terranskeho vzoru. Nenutene som si mec obzeral, zatial co muzi odpratavali mrtvych. S pohladom uprenym na mec som hrdinovi co predomnou stal v pozore: "To bol skutok hodny hrdinu. V takmer cistej tme sa vrhnut a zniest nepriatela ludstva zo sveta." "Dakujem pane!" "Pohov, chod si oddychnut."
Podisiel som k Britvovej posteli a zobral som si posvu na mec. Zavesil som si ju ako druhy opasok a zasunul som mec do nej. Na mysel mi prisla otazka. Kde je Britva ak mi priniesol mec a neni tu? Z mojej posteli som si vzal cisty kabat a vyrazil som ho hladat.
Prechadzal som okolo jeho postele a plazmova puska bola stale na mieste. Nemoze byt daleko. Vyrazil som smerom k osetrovni. Ten clovek mi ma co vysvetlovat.
Napínavý príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
.redukuješ
*OFF TOPIC*
behind blue eyes-the who..jednoznačne