Ostal som na chodbe uplne sam. Sam a neozbrojeny. Jedina vec ktorou som sa mohol branit boli teraz moje paste. Lod vyzerala zrazu omnoho novsie a funkcnejsie. Umele osvetlenie svietlo stalym neonovym svetlom a vsetky potrubia a kable boli zoradene a zviazane na strope.
Z chodby co bola predomnou, teda z chodby do kotolne sa ku mne priblizovali kroky. Sebavedome a arogantne. Kroky vodcu. Ale nie iba vodcu. Ten co sa ku mne blizil bol niecim viac.
Spoza jedineho zahybu co ma od neznameho cloveka oddeloval, sa znovu ozval ten hlas co som pred chvilou pocul v mojej mysli. Prijemny a podmanivy hlas sa mi zacal prihovarat: "Ivan Gareskin, jeden z mnohych a predsa jedinecny. Inqizicia o teba ma velky zaujem. Coskoro budes mat sancu sa k nim pridat. Ja..." Hlas sa odmlcal a mladik co sa mi prihovaral vysiel spoza rohu.
Na sebe mal zvlastny odev, ktory sa mu omotaval okolo vysportovaneho tela. Odev nebol vsak iba elasticky. Mal mnoho zahybov latky a sustavu purpurovych plastov co tvorili dohromady jeden cely, vejuci a prepletajuci sa. S odevom sa mu pohraval jemny vetrik a ja som uz pri prvom pohlade na neho tuzil byt jeho priatelom. Tvar mal trochu zzenstilu ale privetivu. Bol prototypom a zaroven vrcholom dokonalosti. Na prvy pohlad bol oblubenym u muzov a neodolatelny pre zeny. Hladko oholena tvar sa na mna usmievala a dlhsie cierne vlasy mal v akomsi mne nepredstavitelnom utvare, ale pritom vrcholne elegantnom.
Rozprestrel ruky a pokracoval: "Ja ta vitam v mojom kniezatstve. Mas vsetky predpoklady na to, aby si sa stal mojim sampionom." Ocom to hovoril? "Ehm... pozri, neviem ako ty, ale ja som neni na taketo veci..." Zasmial sa a pokracoval: "Nemusis sa bat, ja som to tak nemyslel. Viem na co si myslel a s akou dychtivostou. Viem po com tuzis, viem co nenavidis, viem co ctis... Prichadzam za tebou s ponukou. Nenavidis tych hnusnych vyznavacov smrti a zivota co roznasaju choroby a plesne, vsak?"
Jeho gestikulacia a rec tela ma fascinovali, jemne pohyby ruk, ktore vyzerali ako nezne ruky zien co v zivote nemusia do boja, ale iba sa o nas staraju, ked nas celych zlamanych prinesu do krytov. Ako sa ma to spytal oci sa mu rozsirili ako nadrzanemu dievcatu co sa chce strmhlav vrhnut do telesnej extazy. Pritom rozpraval o najvacsich hororoch ake mohol jeden zazit. Z mojho vnutra, viac samovolne ako z mojej mysle som vyslovil. "Ano, nenavidim ich a som ochotny spravit a obetovat cokolvek bude treba aby som aj samotneho temneho boha skratil o hlavu."
"Naozaj cokolvek? To je dobre... Ponukam ti obchod, dam ti silu, rychlost a agilitu o akej sa nikomu ani nesniva, teda okrem tych ktory mi uz prisahali vernost. Cenou za to to bude zivot tak ako ho poznas. Dam ti zeny, alebo aj muzov ked budes chciet. Dam ti taku moc, ze sa budes moct rovnat Cisarovi." Neveriacky som na neho pozeral. "To vazne? Zo smadu po moci mi aj vyschlo v krku. "Ano, nebudes sa modlit k dakej mrtvole na trone zo zlata, budes ctit svojho majstra a zaroven najblyzsieho priatela. Ludia budu za tebou prichadzat, najskor pomaly, jeden po druhom, potom sa k tebe pridaju cele rody, cele regimenty budu pochodovat pod tvojou vlajkou. Ale nesmies zacat sam. Musis vyckat..."
Dychtil som po veciach co mi sluboval. Smrt mojim nepriatelom, moja vlastna armada, citil som ako mi uz teraz zilami preteka pocit moci. Ale ja som neni sprosty. "Tvoje dary su lakave, ale co za to chces?" Jeho odpoved prisla okamzite, septom ako ticho padajuci sneh: "Jeden ritual a iba to iste co chces aj ty..." Dako sa zarazil, teraz pride hacik: "Tak tak... teraz pride hacik, Lada, sa spolcila s Nurgleho ctitelmi. Nie vdaka vlastnej voli, ale koli drogam. To znamena, ze ani moja moc ktorej budes prostrednikom ti ju nevrati."
Neodpovedal, iba som to zobral na vedomie. Rukou sa dotkol striebornej brosne co mal na jednej zo serp co mu viseli okolo krku. Bol to kruh, z ktoreho v styridsatpat stupnovom uhle vystupoval kriz, zakonceny vidlicou s dvomi hrotmi. "Ivan, prijmas teda tento dar a moju pomoc vo vsetkom co ta v zivote stretne? Prisahas svoju vernost kniezatu temnot? Prisahas ju tomu co pije svety? Prisahas mne? Mne, stelesnenemu Slaaneshovi?" Ako som pocul co som vykonal, roztriasli sa mi pery, a v dusi sa mi zacala rozlievat zmesica pocitov, krvilacnost, vasen, sepot v mysli a hlad. Hlad po vsetkom co ma prist. "Prisaham!" Sklonil som sa pred nim a pobozkal som mu jeho zensku ruku.
"Teraz si jednym z mojich oznacenych." Podaval mi tu svoju brosnu, "To to je moj znak, musis ho skryvat pred zrakmi nezasvatencov. Ked sa teraz pozries na svoje jazvy na chrbte, tak zistis, ze ti stale budu dodavat odvahu, ale je v nich zasifrovany tento znak, znak tvojho noveho osudu a tvojej novej moci! Nik sa o tomto nesmie dozvediet, nik. Ked sa dostanes spat na Pychu Imperatora, vyhladas tu co ta bude odteraz navstevovat v snoch. S nou zalozis moj kult." Polozil mi ruku na celo a vsetko co povedal som vykonal: "Teraz si zavri oci, vedz, ze nemam ziadnu skutocnu podobu, vzdy bud iba tu aka sa mi vtedy hodi." Jeho hlas uz znel viac zensky ako muzsky.
"Otvor oci Ivan, ty si kluc a ja som zamok..." Otvoril som oci a predomnou stala moja nova spiklenkina. Bola len o nieco nizsia od mna, mala dlhe cierne vlasy a iskriace hnede oci. Uzke, ale vasnive pery, ktore akoby sa leskli jedom. "... Uz sa na teba tesim, ale teraz spi."
Slaanesh ma neludskou silou strcil do cela a ja som tam spal na studenej podlahe, pricom mi motory lodi spievali uspavanku, ako sa moje a jej telo k sebe tisli v jednom z temnych zakuti mojej mysle.
Vsetko sa to zacalo stracat v rozmazanych vykrikoch a duneni autopusiek. Rozpalene nabojnice mi dopadali len kusok od hlavy a moj pohlad sa upieral na gumennu podrazku pred mojim nosom. V dialke som videl rozmazany boj niekolkych postav. Vykriky a plac zranenych ma naplnovali hnevom a chutou trhat nepriatelov na kusy.
Tam v dialke boli asi traja nasi a Karmina. Videl som ako vyskocila do vzduchu, dopadla medzi tie zvlastne humanoidne bytosti co sa s mumlanim vrhali do boja. Po stenach sa prehnali biele blesky a z oci a ust votrelcov sa zacalo svietit. S vykrikmi padali a krcili sa na zemi. Po chvilke vzdoru posledny krat vydychli a ja som konecne uplne precitol.
Obzeral som sa navokol. Nic mi nesedelo, zase sme boli v tom starom vraku. A znova som bol v nocnej more, ktora bola tou pravou skutocnostou.
Ten kto ma kryl svojou palbou bol Britva. Hned ako si uvedomil, ze som spal, tak ma schytil tou svojou zeleznou paprcou a meril svoj neoblomny pohlad s mojim. "Dobre sa ti spalo? Stratili sme polku ludi! Jak si odpadol a treskol tou svojou dutou hlavou o podlahu, tak sa na nas zacali rutit tito mumaci co sa nechali ovladnut tyranidmi. Bol vsade! Kedy na nich nezostrelime tie prekliate trubky s plazmou, tak ten popol v ktorom lezis by nebol ich ale by to bola krvava kasa co by z nas zostala... Dokelu aj s tebou." Hodil ma na zem. Hlupak. Vytiahol som autopistol co mi visela za opaskom.
Namieril som mu na hlavu. "Z moci mne zverenej, za napadnutie veliaceho dostojnika, ta teraz porucam do ruk Cisarovych!" Britva ma mal na salame. "Kludne strielaj, mam nula cela, nula, nula, styridsattri percentnu sancu, ze to prezijem. Plus, jakmile to spravis..." Chytil sa dakej tyci co stala v strede chodby. "...tak ja padnem a strhnem sebou tuto podperu co sem ta carodejnica vrazila bez jedineho dotyku a z teba nezostane nic. Plazma sa odpari a v ozonovom opari sa bude vznasat tvoj popol."
"Ty si blazon!" "Ja viem." Usmieval sa, vedel, ze to ma vyhrane. Stal som pevne ako skala. Jedine moj pohlad prechadzal po bojisku. Pandora si v rohu obvazovala ruku. Csensky z tazka dychal a z boku sa mu rynula krv. Karmina tam stala ako socha, ale keby som na nu obratil zbran, tak by som mal kopiu v krku skorej akoby som stlacil spust. Davis busil do voxatoru a nadaval. Nikolaus, ktory spolu s Davisom a Csenskym bezali Karmine na pomoc, si teraz roztrasenymi rukami upijal z ploskacky. Alkoholom sa snazil zahnat spomienky na vsetko skutocne.
Zlozil som zbran. "Mas pravdu, ale este raz ma napadnes tak ta zastrelim... Podme, musime to tu vycistit." Siahol som do vrecka pre tu cigaru co som mal este od inqizitora. Okrem cigary som vsak nahmatal aj daky kovovy objekt. Moje prsty v nom rozpoznali Slaaneshov idol. Zaklial som najhorsie ako som si len dokazal predstavit.
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár