Hamlet podľa mňa a Scorsesea

Nebolo by to skvelé byť Edwardom Danielsom? No možno by už nebolo na toľko skvelé byť Andrewom Laeddisom. Je skvelé byť živým človekom, no je aj skvelé byť samým sebou? Ako veľmi nás vie ovplyvňovať melanchólia? A ako veľmi reálny svet? A napokon čo je horšie? Prijímať "každodenný chlieb", alebo sa dobrovoľne utápať v melanchólii? Zatiaľ som si počas 23 rokov vždy volila druhú možnosť a nikdy s tým neprestanem. Je pre mňa pohodlnejšie vedieť o tom, že moja melanchólia má koniec vtedy, keď sa rozhodnem ja. Narozdiel od reality, kde končím ja, keď sa rozhodne ona. A teda je lepšie byť Edward Daniels, alebo Andrew Laeddis? 

 Úvaha

1 1 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu