Rozbitý dom

Včera sa ma terapeutka opýtala niekde na konci sedenia, že aké mávam sny. Povedala som jej, že sú vždy veľmi kreatívne, ale stále sa odohrávajú v rozbitých budovách. Celý môj život je to v poškodených budovách. Niekedy sú staré, niekedy sú nové a niekedy ani nie sú tak poškodené. Teda, to neviem, lebo sa nachádzam len v nejakej z miestností. Pivnica, povala, rôzne. Nikdy som z tých budov nemala negatívny pocit. Vždy sa v nich prechádzam, nikdy nie som sama. Vždy ma tam niekto z mojich priateľov alebo starých známych sprevádza. Povedala mi, že som pri správnom odborníkovi, keďže oni sa ako ambulancia týmito snami zaoberajú. Povedala mi, že budovy, domy či akékoľvek obytné priestory predstavujú našu psychiku. V pivniciach a v povalách vchádzame do nášho podvedomia. Prechádzame sa našou vlastnou psychikou a v sne spoznávame všetky jej zákutia a zložky. Zlomilo ma to, že pre mňa tie budovy nepredstavujú nič negatívne. Skôr v nich vždy nachádzam pokoj a pocit domova. Že som našla komfort v rozpadnutom dome v mojej vlastnej hlave. Že ja som ten rozpadnutý dom a nikdy ho neopustím, pretože to je moja jediná istota.

 Úvaha

3 0 1 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu