Ty si už nespomínaš. . . No ja si všetko pamätám. Poznávam každú vôňu tých chvíľ,pamätám si každý okamih. Dnes, už v Tebe možno zostala len nevávisť, či ľahostajnosť, zatiaľ čo ja spomínam aj na to úplne prvé prebudenie vedľa Teba. Spomínam na nočné rozhovory pri fľaške y ktorej sme odpili ledva štvrťku. Pamätám si na úprimné plány a sny. Na predstavy o našom krpcovi a veľkom dome... Pamätám si na to, ako si to chcel, všetko len somnou. Vraj som bola žena pre Teba. Múdra, bláznivá, veselá, nehľadel si na vek, na vzťah som vraj bola zrelá... A teraz mám plen oči pre plač. A ten blbý pocit.. že som zlyhala. Pocit, ktorý som celé tie mesiace pochovávala celkom zbytočne. Stačil jeden pohľad do tvojich očí. A objavil sa zas.
Dnes už to viem. Že Sú bolesti, ktoré nikdy neprestannú bolieť, nie ,ani po rokoch...Lebo ak odíde niekto, kto si zosebou vzal aj kus Tvojej duše, ver, že už nikdy nič nebude rovnaké.
Sedíme tam. Tie isté tváre. Tie isté telá. Tie isté srdcia. . . Len Tvoj pohľad je mi cudzí. Taký chladný. Taký prázdny. Už sa nesmeješ. Ani očami, ani perami. A ja to neviem pochopiť. . . Že si ten istý človek. A predsa iný. .Pozerám na Teba. ... A..Hoci chcem plakať, nedám to najavo. . . Ale ty ma už poznáš. Ty to vidíš. A nepovieš nič. . . Uhýbaš pohľadom, pozeráš radšej do telefónu. Sklopím zrak a venujem sa miešaniu kávy.... Ký pre Teba je to len chvíľa, čo onedlho pominie, pre mňa tie minúty znamenajú celý vesmír... . . . Snažím sa Ti vrátiť spomienky. No ty máš v hlave prázdno. Už nezostalo nič.... A potom, tie slová.... Len slová, no aj tie tak veľmi bolia... Za tým všetkým mi je tak ľúto... A tak ťažko to znášam....Nie slzy šťastia sú to,čo zmáčajú mi tvár,to tak krvác moje srdce... Práve teraz .... Tak prepáč....
Gratulujem, bude z Teba skvelý otec...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
Irónia? . . . Nie tak celkom ... To, že som z toho smutná, neznamená, že mu to neprajem a že ho za to budem nenávidieť a preklínať.... Kam sa jeho city podeli a prečo?? ... Aaaach, vieš čo? Nie je to nič, čím by som sa mala chváliť. . . Bola som tupka sprostá, nevyzretá ... kocovina, ktorá sa bohužiaľ bežne stáva... Vyčítam si ju aj po dvoch rokoch ... A vždy si ju vyčítať budem... Jeho city sa podeli do prdele...
4
"Lebo ak odíde niekto, kto si zosebou vzal aj kus Tvojej duše, ver, že už nikdy nič nebude rovnaké."
Jediná veta, pritom zdôvodňuje správanie nespočetne ľudí a vysvetľuje tak veľa.
Jediná veta, pritom zdôvodňuje správanie nespočetne ľudí a vysvetľuje tak veľa.
5
Teda úžasne napísané. To by si mali prečítať ako skutočné povinné čítanie na školách. Hoci... povedzme si pravdu... kto by to uveril z detí, ktoré si myslia že život je len zábava a užiť si? Kto by sa vôbec nad tým zamyslel? A napokon - kto by to čítal keby to bolo "povinné čítanie"?
Mne sa to veľmi páčilo. Ďakujem, Domi.
Mne sa to veľmi páčilo. Ďakujem, Domi.
Napíš svoj komentár
Toto mi ptipomenulo, ked som sa stretol po pol roku s byvalkou. Nic som neocAkaval. OnA sa podelila o svoje zazitky z lyziarskeho vyletu, rozumeli sme si. Po pol roku, ked ona sa rozisla s chalanom, s ktorym ma podviedla, sme sa stretli aby sme si ozrejmili minulost. Ona chcela viac, ja som povedal, ze nie, nechcem. Odmietol som to zo strachu, ze sa bude minulost opakovat. Ze to nemysli vazne. Odvtedy som ju tusim uz nevidel.
Zaujimalo by ma, kde sa podeli city tvojho? A preco?