Rozišli sme sa.....
Plakala som veľakráť keď si mi ublížil alebo sme mali krízu. Ale po tvojich včerajších slovách
- "Pochop, nemám na vzťah čas ani energiu"
- "Tak to by sme mali asi prestať spolu spávať nie? A TY by si mi mal prestať písať ako ti chýbam."
- "Už spolu nespávame a chýba mi sex. Nie ty."
Znie to kruto. Keď to takto napíšem. Ale ja som včera zaspávala pokojná bez sĺz akoby to bolo to najkrajšie vyznanie čo si mi kedy povedal.
Milujem ťa? Áno. Som smutná a ide mi puknúť srdce? Áno... Áno...
Neviem to vysvetliť. Asi sa vo mne zapol nejaký reflex sebazáchovy ktorý mi zabránil zrútiť sa. Ako keď niekto narazí do betónovej steny v 100vke, vystrelia mu "erbegy" a on sa zľakne. Je celý dochrámaný a krvavý, ale necíti bolesť. Možnože aj zomrie... len o tom ešte nevie.
A tak tu sedím, píšem blog. A celý deň sa mi hlavou premietajú spomienky na nás dvoch. A že ich za tie roky bolo. Vyhŕknu mi slzy, zovrie hrdlo. Ale po chvíli to prejde a moju pozornosť zaujme myšlienka, že by som si mala kúpiť nový statív pretože fotiť fotky s dlhou expozíciou bez statívu, to je smrť.
Možnože bolesť nastúpi až keď si nájdeš niekoho iného. Oženíš sa, budeš mať deti a ja na to budem potichu prihliadať a ľúbiť ťa z diaľky pretože teraz cítim, že by ťa v mojom živote nenahradil nikto.
A možno stále niekde vnútri dúfam, že to nie je koniec. že sa vrátiš. Tak ako si sa vrátil vždy.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár