Už keď som bola na základnej škole tušila som, že keď budem mať 22 rokov môj život sa otočí o 180 stupňov a možno aj 270. Niečo, čo kompletne zmení môj život. Tento blog bude o tejto ceste v niekoľkých etapách. Môj život býval veľmi čierny a to doslova – aj moje oblečenie bolo v tej dobe prevažne čierne. Tajne som dúfala, že sa konečne objaví niečo ružové. Postupom času som si všímala že môj život mal rôzne etapy, ktoré mi mali pomôcť pochopiť samú seba.
Prvá etapa bola stredná škola. Ako to už v živote chodí vybrala som si školu ktorá zrejme nebola a nikdy ani nebude pre mňa. Nielenže ma absolútne nebavila ale aj bola maximálne jednoduchá, takže som mala čas vyvádzať hlúposti. Dá sa povedať že táto etapa bola dosť divoká – vo všetkých smeroch. V prvom roku som sa vzdala všetkých svojich pravidiel a zákonov. Bola otvorená ľuďom čo bolo veľkou chybou. Všetky priateľstvá sa premenili na totálnu katastrofu a tak som vylúčila takmer všetky ženy zo svojho života. Však prečo nie? Aspoň na chvíľu začalo všetko fungovať. Ale na druhú stranu byť obklopená iba chlapmi vôbec nebola výhra – ale taký je život.
Možno aj preto som sa zo strednej zdravotnej dostala k vysokej veterinárskej (kynológia). Zvieratá mi vždy dali viac ako ľudia. Je škoda, že som strednú školu nekončila o rok neskôr a nedostala sa aj k inému odboru a to milovaným koňom ale stále verím že ten čas čoskoro príde.
Ďalšie roky som si začala všímať, že ku veciam čo som začala robiť a ľuďom čo som kedy stretla ma ťahali znamenia. Keď sa teraz na všetko pozerám spätne vidím, že všetko dáva svoj zmysel.
Veci čo som pochopila :
• Nie všetci ľudia sú tvoji priatelia
• Môj život je plný znamení
• S mužmi si rozumiem rozhodne lepšie
Veci čo som chcela do budúcna :
• Kôň
• Pes
• Normálny vzťah
• Normálna škola
• Nájsť plnohodnotnú činnosť čo ma bude baviť a napĺňať
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár