Pomaličky sa vysuniem spod auta a ukážem sa v celej ,,kráse“. V starých čiernych , umazaných montérkach, vyťahanom tričku, strapatými krátkymi vlasmi a určite aj šmuhou na tvári sa staviam na nohy. :“Fíha cica, koľko že si nespala?“
:„Nevolaj ma cica, nie som žiadna mačka a nespala som....Koľko že je hodín?“
:„Jasné cica, ty si kocúr a je 18:50“
:“Fíha“ teraz pískam ja „tak to už som na nohách pomaly 28 hodín. Dala by som si kávu.“ V duchu si myslím: toto ti vrátim, vyzerám ako strašidlo a ty mi tu pritiahneš celú triedu.. Lenže Nitro, ako vždy, poznámku o káve ignoruje. A tak začnem ,,výučbu“ o KRÁSKE. Ukazujem im úplne základné veci, ako to, že je to mercedes so zelenou metalízou... No nikto nevie, čo sa skrýva pod kapotou. Iba ja a Nitro, a to si necháme pre seba. Veď tí idioti nevedia ešte šoférovať, ako by sa mohli vyznať do pretekárskeho auta? Nech si len poobdivujú peknú fasádu. Keby vedeli, čo sa skrýva vo vnútri vyrazilo by im to ten kúsok mozgu, čo majú. Som ja ale zlá, že? Ale, veď som nespala 28 hodín, som hladná, smädná a unavená. Čiže stručne povedané nerváčim.
Keď sa všetci rozpŕchli domov, viditeľne sa mi uľavilo. Ani som sa na Nitra nepozrela, prezliekla sa, že idem aj ja, keď ma stopol Nitrov hlas: „Ty už ideš? Počkaj musíme sa porozprávať“ Z nevôľou som sa otočila a pozorovala prichádzajúceho chlapa. Páni, je celkom fešný. Pomyslela som si a potom som sa zhrozila. To je len nedostatkom spánku. :“Pekne si ju vynovila“ spustil hneď a mne až po chvíli došlo, že hovorí o KRÁSKE: „Páni, trošku som si ju prešiel a tá sedem stupňová automatická prevodovka ma dosť prekvapila, nemyslel som si, že ju tam dáš. Vymenila si motor, pekný objem, 9 litrov a objem nádrže 150 litrov. Klobúk dole.“ „Čo chceš?“ vyletelo zo mňa: „Nechoď okolo omáčky, vyklop to, lichôtkami ma nedostaneš“ „Tak fajn“ A všetko vyklopil, že na preteky nepôjde, že tam namiesto neho pôjdem ja na kráske. Ha haha, tak to určite, viac si zo mňa srandu robiť nemôže. Veď OKO, najznámejšie nelegálne preteky sa tiahnu cez celú Európu, a nielen tú, zachádzajú aj do Ázie a potom sa vracajú späť, a tak do Afriky, kde končia na jej juhu. Žeby som tam mala ísť ja? No určite! „Ja som ti to už zaplatila tú sú potvrdenia“ hučí do mňa stále Nitro a podáva mi obálku. Ja len s otvorenými ústami pozerám. To akože vážne? „Choď sa vyspať“ capne mi pusu a odchádza...
Valentín. Hmm, ďalší debilný deň, ale čo už. Sedím so spolužiakmi v bare a odpíjam chalanom z pív. V duchu sa smejem ach, keby oni vedeli čo ja robím, asi by sa o mňa pobil, ale nestojím o to. Moje srdiečko predsa bije len pre jedného, ale ten trubiroh to ani netuší. Všetko čo môže pokašle a ubližuje na počkanie. Tak prečo by som s ním mala byť práve dnes, keď je deň zamilovaných? Tok mojich myšlienok preruší buchot vchodových dverí. Dupot ťažkých krokov sa pomaly približuje dozadu miestnosti, a už aj parta okolo sa prestane rozprávať a očakáva čo sa bude diať. V miestnosti sa vzduch nabil energiou, ale to ešte bol len začiatok. Pred naším stolom zastali dve mohutné hory svalstva v čiernych obtiahnutých tričkách a koženkách, ktoré sa im vydúvajú nad puzdrami revolverov, ktoré mali ukryté v puzdrách pod pazuchami. Nohy od seba, ruky v bok a hľadia na nás, ako keby sme boli červy.... Ach jaj, tak je to tu. Všetci nechápavo zízajú na tie masy čierňavy a len ja som im kývla hlavou a pozdravila ich :“Čaute“ A ďalej som sa snažila tváriť nezaujato. Nič sa nedeje, a ani nebude, ja ich nepoznám...Takéto myšlienky sa ma pokúšali ukľudniť. Pohodlne som sa rozvalila na lavici s jemným poťahom a začala sa rozprávať s Evkou. Tá však už s otvorenými ústami zízala na ďalšieho prišelca. Ja som viedla monológ o počasí, keď ma prerušil jeho krásny hlboký hlas :Ahoj Kráska“ Na toto oslovenie má privilégium iba on. On je to Zviera – Netvor - moja láska, ktorá kruto bolí. Nereagovala som , odpila som s z piva a upriamila pohľad na jeho tvár v čiernej koženej maske. Chyba! Ticho, len elektrina vzrušenia vibrovala medzi nami a z očí nám metali blesky. „Ach, takže teraz budem viesť monológ ja? Chcem ti ponúknuť obchod, aby si jazdila za mňa OKO. Auto si vyberieš, aké chceš ty, tím si zostavíš, aký chceš ty, každému budem platiť , ako chceš ty a ty... Na tom sa dohodneme...Prijímaš?“ Tak, a to už som aj ja s otvorenými ústami zízala. To akože má byť čo? Všetci ma chcú ako svojho jazdca. Najprv Nitro, potom mafia z mesta a teraz aj Netvor. Bože , len keby jeho oči tak nehoreli a nepozerali na mňa. „Prečo?“ Na viac sa nezmôžem. „Lebo si najlepšia! Smiech, musím sa zasmiať. Tak prečo to nejde? :„Porozmýšľam“ Dočerta, prečo nepoviem ÁNO, Áno, Áno, veď po tom som túžila. :“Ak sa umiestniš v prvej desiatke, už v živote nebudeš musieť robiť... Počkám, daj mi vedieť čo najskôr.“ Pomaly sa otočil, že odíde, no ešte sa zvrtol na päte a pozrel mi hlboko do očí :“Hmm, a teraz niečo osobné“ moje obočie vyletelo do vzduchu „„ chcem sa ti ospravedlniť za ten večer. Je mi to ľúto, čo sa stalo, nechcel som aby to takto dopadlo, naozaj, vedel som, že sa na to tešíš, je mi to ľúto, nechcel som ťa raniť.“ Páni, tak to mi už klapka padla až pomaly na zem a cítila som, že sa mi po tvári kotúľa slza. Prestaň, myslela som si, veď nie som žiadna padavka. Ale emóciám nerozkážem. Netvor sa otočil, že odchádza , keď som vyskočila na nohy a moje zvolanie :“Zviera“ ho zastavilo. To už som stála pri ňom a hľadela mu do očí. :“ Budem jazdiť za teba, zo svojim starým tímom a Nitrom a na KRÁSKE, ak mi ju pomôžeš vylepšiť a...“ zaváhala som „som rada, že si sa ospravedlnil. Ono to bolo dosť blbé, keď som na tom plese bola sama, a len tak sedela a sedela, čakala a čakala. Ale už je to odpustené.“ Medzi tým moje prsty rozväzovali saténové šnúrky na tyle, ktoré mu držali masku. Pomaly som mu ju zložila a čakala, kedy ma zastaví. On nič, tak som pokračovala. Všetci hľadeli na jeho zjazvenú tvár, no iba ja som videla krásu. Dlhá jazva, ktorá sa mu ťahala cez celé pravé líce až po bradu a mnoho menších, vytvárali dojem, že k nám zavítal pirát. Už som to nedokázala vydržať. Zaborila som prsty do jeho polodlhých kučeravých vlasov a pritiahla si jeho tvár k mojej. Nič. Stál ako socha. Pobozkala som ho. Jemne, so strachom, ale láskou, ktorú som k nemu cítila. Nič. Nástojčivejšie som sa k nemu pritisla a prešla jazykom po jeho perách. Moje želanie bolo vyslyšané. Otvoril ich a môj jazyk sa stratil v teple jeho úst. Bol to už bozk plný vášne a on... Reagoval...Pritiahol si ma ešte bližšie a kĺzal svojimi veľkými rukami po mojom tele. Na chrbte som cítila, ako všetci na nás hľadia. Hoci nerada, prestala som a tvár mi začala blčať červeňou. Nestihla som ani prevravieť a Netvor sa načiahol po mojich veciach, chytil ma za ruku a ťahal von. Takže predsa budem na Valentína s mojou láskou...
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
4
dakujem ..dlho som tu nebola..ani nepisala lebo som mala pocit ze je to zbytocne a nik ma v tom nepodporoval a teraz ked som na to tu nahodou natrafila velmi ma to potesilo takze asi zacnem prispievat opat
Napíš svoj komentár
len ak dalej