Východ slnka nad úbočím, neustály kolobeh už od stáročí, nás oslní, zázrakom prírody, keď jeho lúče, odhalia  dielo našej úrody.


Potom ti pošepnem v jemnom vánku, že tvoju tvár som videl počas spánku. Žiarila ako slnečný jas plný krás,v tom započul som, tvoj nežný hlas.  

A srdce zajasalo vo mne radosťou, a povznieslo sa k tomu tvojmu s  ľahkosťou. Úprimnosť a láskavosť, tiež ochota, a tichý bozk. 

V ktorom sa odhalila tvoja dobrota. Udialo sa to, keď to slnko vyšlo. A mne na um hneď zišlo. Že ty si tá, ktorú hľadám,  po francúzsky dodàm "Je T'aime madam."                                                              

























 Báseň
Komentuj
 fotka
antifunebracka  17. 3. 2017 15:36
Too basic, bro.
 fotka
ufounek  19. 3. 2017 20:26
je to básnička?
Napíš svoj komentár