Mám chuť čosi napísať, čosi blogovitého tvaru. Slová vo mne akosi vysychajú a poviedky zo mna nelezú tak ako zvykli. často cítim pocit miernej letargie, najma o takomto čase - ked by som mala spať ale sedim za compom a počúvam the cure. Taká cure alebo liečba by sa mi tiež zišla... občas mám pocit že som nejaký deformovaný produkt. A ludom často nerozumiem, a naopak. Chvilu mi trva kym si najdem priatelov, a potom sa prestahujem a uz nemožem chodiť na pivo s T & C, piť a hadať sa Luciou a na celu ulicu za nou kričať že je piča a ze ju mam rada...

a potom je tu človek ktorý tu vlastne nie je. Býva v inom meste. A potom sú tu nezhody, možno drobné možno nie a strach že chodíme v kruhoch a že sa to nezmení alebo...

Sobota bola napiču. Potom zlepšenie, vysvetlenie a v stredu to bolo ako keby sme mali znovu prvé rande (aj ked neviem či sme kedy nejaké prvé rande vobec mali) proste super, vyvetrala som topanky na opatkoch a dokonca sme miesto lacného chlastu kupili v podniku kupili flašu bieleho. A teraz tu sedím počúvam soundtrack k into the wild a mám pocit že čosi zostalo nedopovedané, proste zostal uzlík. A nie prvý. Zrejme ani posledný.

Dnes máme akurát vyročie. A neviem čo bude dalej, že či naozaj budeme stopovať naprieč europov a že či znova pojdeme na náš koncert a či ...

ale to zas nie je až také podstatné, ale čo je? to kvoli čomu máme nezhody? jeden a ten istý problém v inom prevleku ... moze za to on? mozem za to ja? na tom nezáleží, ale kým sme spolu tak sa to pokúsim zmeniť, a aj ked nie beriem to všetko to dobré aj to nie - moja niť je dosť dlhá na dalšie uzlíky.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár